Moja úroveň chápania demokracie a rovnosti
-------------------------
Nejaké základné práva (rovnosť) musia existovať a platiť pre všetkých (napr. všeobecná rovnosť občanov: pred zákonom, v dôstojnosti, v slobodnom prístupe k informáciám, pri uchádzaní sa o zamestnanie - bez ohľadu na osobný finančný status; nárok na základný príjem a pod.), aby bola zaručená všeobecná spravodlivosť a tým stabilita spoločnosti. Ale všetko ostatné nad tým (status v spoločnosti alebo ďalšie práva) musí záležať iba od intelektuálnej, duševnej a morálnej úrovne, resp. od schopností jednotlivcov. Ľudia v spoločnosti musia byť rozdelení iba podľa profesného zamerania a reálnej morálky (zatiaľ len hudba ďalekej budúcnosti) a nikto nesmie nikoho vykorisťovať a parazitovať na jeho práci (dividendy/renty zakázať!). Napr. k upratovačke musí spoločnosť prirodzene pristupovať s rovnakou vážnosťou/úctou/dôstojnosťou, jak napr. k manažérovi/riaditeľovi firmy, pretože bez nej by bol vo firme bordel a naopak bez riaditeľa by firma skrachovala a radoví zamestnanci prišli o prácu. Kto je viac, upratovačka alebo CEO? Nikto a zároveň obaja, dalo by sa povedať, pričom sa nejedná o rovnosť dovedanú do absurdít a extrémov v zmysle pseudo-socializmu, napr. že všetci budú chodiť oblečení a zarábať rovnako, alebo liberálneho fašizmu na západe, kde otec môže nahradiť matku a naopak, prípadne iné ohavnosti proti prírode a zdravému rozumu. Opačne, voči ľuďom (s nízkou morálkou), ktorí škodia spoločnosti (väčšine) a narúšajú v nej harmóniu/rovnováhu, tá musí zakročiť, jak sa patrí. Stavy/kasty stanovené podľa zákona sú skôr na škodu veci.