Napríklad Pešita? Hovoriť o „zbytočných rečiach“ a „všeobecne známom“ pri takýchto dierach v poznaní znie dosť nafúkane.
Ako som poznamenal v dávnejšej diskusii na tomto webe, spoznávanie pravdy patrí ku schopnostiam „nebeského človeka“. Pozemšťania ňou už dlhé pokolenia neoplývajú, preto im možno viac či menej úspešne spochybniť a zaprieť aj nos medzi očami.
V druhom citáte sa ariánstvo neuvádza ako jedna z možností, ktoré si má čitateľ overiť, ale autor(i) o nej čitateľa presviedčajú: „…je učenie bez ukrižovania…“, nie: „…by mohlo byť aj…“, a nasledujúca veta sa tiež snaží potvrdiť predchádzajúcu hypotézu.
Jan Werich to povedal takto: „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Zlátaniny ako táto kniha človeka odvádzajú od toho, „aby byl,“ namiesto toho ho nútia špekulovať o veciach, o ktorých sa tak či tak nebude môcť presvedčiť. Nakoniec mu aj tak zostane prikloniť sa k názoru, ktorý sa mu najviac zapáči.