„…človek ako druh sa stále hľadá“: Človek nie je pozemský druh, dokonca sa dá povedať, že nepatrí ani do tohto Vesmíra hmotnej podstaty. Sme tu na prvý pohľad ako druh, ale neprestajná nerovnováha vo vnútri aj vo vzťahu s prostredím nasvedčuje, že nie sme druhom v rovnakom zmysle ako ostatné.

„Pozemský život“ je niečo ako larválne štádium vývinu ľudského jedinca. Aj z tohto pohľadu vytŕčame, lebo nepoznám iný druh, ktorého jedinec by či už v larválnom alebo dospeláckom štádiu vedel zmeniť svoju príslušnosť k druhu, ale v prípade človeka pozorujeme, že sa jeho psychika ako súčasť jedinca môže vyvinúť ľudským smerom („ľudský stroj psychiky“) rovnako ako neľudským („démon“, „zombi“ atď.) a v niektorých prípadoch je („nečlovek“) dokonca nebezpečný pre celý ľudský druh a ohrozuje jeho existenciu.

Na vec sa dá pozrieť aj tak, že pod pláštikom na prvý pohľad jedného druhu (ľudského) prebieha v skutočnosti vývin jedincov viacerých (pod)druhov. Nedáva zmysel, aby jedinec po vyprofilovaní do svojho (pod)druhu zanikol.