Skôr ako vám odpoviem, poviem že celé je to veľmi zaujímavá téma. Nie som genetik, hoci určitý názor na danú tému mám. Myslím že úplne jasno v tom ako prebiehal vývoj a vznik všetkých živočíšnych druhov v priebehu dejín Zeme nemá nikto, hoci názory a hypotézy určite sú... (Inak by nebolo toľko "šumu")
Osobne sa nazdávam, že genetický aparát buniek i jedinca ako celku nie je pevne daný, hoci sa tak javí.. Tie genetické zákonitosti sa zdajú byť pevné, hoci pripúšťajú určitú variabilitu v určitých medziach, ale predpokladám že je tu ešte ďalší faktor, ktorý sa môže prejaviť v dlhších periodách času, a ktorý po svojej aktivácií môže tieto genetické zákonitosti pozmeniť, niečo v zmysle že aj genetický aparát druhu sa posunie vo vývoji o krok ďalej... Chápete, to že má človek 5 zmyslov ktoré mu umožňujú spoznávať svet, merať ho a skúmať, ešte neznamená, že okrem týchto 5tich informačných vstupov vo vesmíre viacej objektívne neexistuje, a že nemôže existovať informácia a systémy, ktoré sú našim zmyslom nedostupné... Preto aj v rámci genetického aparátu môžu fungovať aj iné vstupy informácií, ktoré riadia jeho činnosť a algoritmy mimo tých, ktoré sú dostupné nášmu vnímaniu a poznaniu. Vylúčiť sa to nedá...

Hoci veda má svoje triedenie druhov, isté je, že určité druhy živočíchov a je ich drvivá väčšina sa medzi sebou krížiť nedokážu. A je istá úzka skupina druhov, geneticky blízkych, ktoré sa medzi sebou krížiť dokážu. A práve toto by bola dosť dobrá kategória pre rozlíšenie príbuzných druhov od cudzích... Napríklad, môžem skrížiť čivavu s vlčiakom, ale nepovažoval by som to za nový živočíšny druh, ktorý by sa zásadne líšil od rodičov kvalitatívne.
Ďalšia vec je, že niektoré druhy síce krížiteľné sú (napr. tiger a lev = liger), ale ich geneticky naprogramovaný sociálny spôsob existencie - spôsob akým žijú vo svorkách, im nedovolí sa prirodzene takto krížiť. Tiger nebude vyhľadávať leva aby s ním žil a krížil sa...
Ono v podstate mi môže byť jedno, či evolučné zmeny prebiehali veľmi pomaly a postupne, alebo skokovo. No to že prakticky neexistujú vývojové medzičlánky, vo veľkých množstvách, skôr nasvedčuje druhej verzii.
Možno sa mýlim, ale odpoveď na to, čo spôsobuje mutácie a vznik nových druhov bude pravdepodobne vo vplyve polí na hmotu/genetický aparát, ktoré sú pravdepodobne súčasťou tohto systému a riadenia vývoja.
U zvierat a človeka je zaujímavé aj to, že zdá sa, že zvieratá sa vo svojom vývoji už nemajú kam posúvať (snáď len pri prudkých zmenách životných podmienok, následkom katastrof v biosfére). Akoby už dosiahli svoj potenciál a vrcholom toho čo robia, ako žijú už tisícročia je to, že dokážu vytvárať spolu s ostatnou faunou a flórou rovnováhu. Akoby tam smeroval všetok vývoj v biosfére.
U človeka je to inak, jeho kultúra, spôsob života sa neustále mení. Niekto by povedal, že človek ako druh sa stále hľadá. A ano, hľadá... Hľadá ideálnu kultúru života, ktorá by mu umožňovala dosiahnuť vyvážený spôsob existencie s faunou a flórou, ktorá by mu umožňovala naplno využiť svoj tvorivý potenciál, a zároveň neprodukovať vnútorné sociálne napätie, ani napätie s okolitou faunou a flórou, ktoré pravidelne plodí rôzne katastrofy - sociálne aj ekologické... Takže dá sa z toho usúdiť, že človek prešiel svojou biologickou evolúciou, možno skokovo, ale jeho psychologicko-kultúrna evolúcia prebieha tisícročia, a tvári sa zacyklene, ale možno to bude len špirála alebo kmitanie, ktoré po dosiahnutí kritického bodu tiež skokovo prejde na inú úroveň.