Ak je problém iba v prenosovej funkcii medzi okolitým prostredím a DNK, nejaká hypotéza by sa dala nájsť. Z algoritmického pohľadu sa to dá urobiť na dva kroky.

E. Páleš voľakedy pri nejakej príležitosti rozprával o epigenetike – epigenetických značkách, ktoré umožňujú napríklad niektoré gény „zapnúť“ a iné „vypnúť“. Tieto tvoria „mäkké“ aktualizácie genetického kódu, ktoré sa bežne neprenášajú na potomstvo, ale môžu byť vzorom zmien, ktoré sa za určitých okolností môžu „prepísať“ do DNK, čiže by nešlo o náhodné zmeny (mutácie). Netuším, do akej miery je v tomto smere preskúmané delenie a rekombinácia chromozómov pri pohlavnom rozmnožovaní.

Napríklad ak sa na istej podpostupnosti vyskytujú „prepisujúce“ epigenetické značky u otca aj matky, môže mať celé ich potomstvo na tomto mieste zmenenú DNK. Ak sa na istom území vyskytne viacero podobne „postihnutých“ párov, potom by mohol nový druh vzniknúť už v rámci jedinej generácie. Medzičlánky by sa v takomto prípade nenašli.

Tento krok by som nazval implementačným, lebo sa pri ňom uskutočňuje trvalejšia zmena. Chýba už len most medzi prostredím a epigenetikou. Ten by mohla tvoriť vôľa. Keď si vezmeme druh ako súhrn typických vlastností, v rámci ktorého sú možné isté odchýlky, potom tieto vlastnosti určujú hranice, v ktorých funguje vôľa jedincov daného druhu. Všetko konáme na základe vôle a bez vôle „nepohneme prstom“ (s výnimkou patologických stavov), čo sa, ak sa nemýlim, týka aj iných druhov, nielen ľudí.

Vôľa určuje, ktoré z vlastností jedinca sa používajú viac a tým rozvíjajú a ktoré sa naopak nepoužívajú a nerozvíjajú. Na tomto základe sa môžu rozvíjať isté zručnosti a iné naopak nenápadne strácať. Napríklad niektoré svaly môžu narásť a iné zakrpatieť (ale zmeny nastávajú aj v psychike). Táto mnohorakosť je možná v hraniciach určených DNK a môže byť zabezpečená epigeneticky.

Ako tu vyššie spomenul „genetik“, v životnom cykle druhu existuje akési optimálne obdobie, počas ktorého nedochádza v rámci druhu k zmenám. Ak sa vonkajšie podmienky zmenia, prestanú zodpovedať výbave jedincov tohto druhu, ktorí sa vôľou snažia čeliť vzniknutému nepohodliu. Zmeny vyžiadané vôľou sa potom môžu prostredníctvom epigenetiky „natvrdo“ prepísať do DNK…