udo, akosi na sémanticko-pragmatickej rovine sa domnievam, že pointu autora viem dekódovať ako-tak správne. Možno mi šlo skôr v tomto prípade o trošku poctivejšiu redaktorštinu, ladnejší prejav... nie je to pritom maličkosť - asi neplatí to staré známe, že ak o niečom hodne premýšľaš, slová ti o tom akoby samé poplynú (naučiť sa dobre písať je ťažké, ťažšie je už asi len úmyselne písať zle...).
Povedzme, že argumentácia inkriminovaného výseku textu vychádza z predpokladu: „Sme len súčasťou procesu, nemôžeme disponovať plnou informáciou, len konceptom, výcucom, inak by sme prestali byť ľuďmi ale stali sa „bohmi“.
- To je hádam jasné, že sme v poznaní sveta a človeka stále akoby len za „výrobným pásom“ a sme radi, ak sa nám vôbec podarí zahliadnuť a preskúmať niektoré „súčiastky a ich funkcie“ jednotlivých „výrobkov“. Tým som len chcel naznačiť - a zároveň odpovedať (resp. neodpovedať) na tvoju príliš silnú otázku o konštelácii všehomíra - že osobne nateraz žiadne laplaceovské ašpirácie nemám a aj napriek tomu ma svet a Človek v ňom neprestáva udivovať.
Rozvinúť však daný predpoklad spôsobom, akým to učinil autor textu, vraviac zároveň o božích zámeroch, nie je „bohorovná“ vedecká trúfalosť – je to prachobyčajná intelektuálna nepoctivosť ... hovoriť totiž o božích zámeroch, vychádzajúc pritom z uvedeného predpokladu nekompletnej informácie, je totiž moment, kedy mozog odovzdal riadenie do rúk absurdity.