z ktorej strany to brať. Tento balast u nás sadol takmer naraz a z oboch pomerne dokafraných rodinných vetiev. Nakoniec to skončilo tak, že sme identifikovali, že niektoré nánosy nie sú naše nánosy, ale musia si ich vyriešiť doteraz žijúci predkovia, hoci aj vo vysokom veku. Pretože tie veci začali postupne zamestnávať čoraz širší okruh rodiny. A pretože doteraz ich zásadne posúvali bez rozmyslu ďalej. Identifikovať toto stálo pomerne veľa síl aj času, najviac nám s tým pomohol asi náš vlastný potomok. Kým prvá fáza bola ťažká, druhá - teda odpustenie - sa zdá byť hádam ešte ťažšia. Ale tipujem, že tam to bude rovnako len o tom, dať tomu čas a prejsť si znovu všetky tie fázy typu odmietnutie-hnev-bezmocnost-zmierenie-prijatie.
Jedno riziko vidím v tom, či človek správne identifikuje, čo ešte je a už nie je jeho problém. Teda miera. Keď to preženie, môže to preklopiť do rovnakého odmietania riešenia problémov predkov a ich posunutia potomstvu.
ťažko povedať
kulich | 18.06.2016