s článkom je možné súhlasiť až na úvodné vyjadrenie: "...väčšina problémov v našom živote ktoré riešime, nie je ani tak zviazaná s naším minulým životom, ako skôr s našou rodovou “karmou”, rodovou pamäťou egregoru..."
- rodovú pamäť egregoru, tzv. rodovú karmu - tvorí aj daný jedinec, jak momentálne, tak aj svojim minulým životom. takže z tohto uhla pohľadu časť rodovej karmy je aj jeho osobným príspevkom do tohto nákladu problémov - nedoriešených úloh.
Preto aj vzťah dieťaťa voči jednému z rodičov je vždy harmonickejší a voči druhému panuje niekedy až doslova nevraživosť - a to od ranného detstva bez akýchkoľvek vedomých zjavných príčin zo strany odmietaného rodiča. Iné je to na úrovni duší - tam duša už pred narodením si jasne uvedomuje, čo nie osobne svoje musí naviac riešiť a po ktorej rodovej línii sa to ťahá (otec alebo matka). A za toto bremeno je na daného rodiča "nasratá"...
- ale okrem rodovej karmy existuje aj karma osobná - v žiadnom prípade to netreba chápať ako trest - sú to len staré nedoriešené veci, spôsobujúce disharmóniu chodu univerza a brániace posunu jedinca