Ad 1)
Konglomerát je o tom aby členovia boli ovládaný z 1 miesta.
Ad 2)
Hovoril som o pomaly islamizujúcej sa EU lebo ďalších 20 rokov v tempe pred prívalom imigrantov a EU by bola moslamaská (cca 40 rokov po rozpade ZSSR), to čo sa deje nedá nazvať pomalou.
Mimochodom publikovanie KOB/KSB a DVTR prekazilo rozpad RF (je tu aj prepis parlamentnej schôdze na ktorom schválili KOB ako oficiálnu ideológiu z 1995: http://leva-net.webnode.cz/products/parlamentni-slyseni-na-tema-koncepce-socialni-bezpecnosti-ruska/ ), Putin ktorý osvojil KOB/KSB a DVTR zabránil rozpadu RF.
Ad 3)
Tá generácia, ktorá sa narodila pred 1989-1990 absolvovala ešte čiastočné socialistické školstvo, kde blokový svetonázor bol posilňovaný. Lenže svetonázor je jedným zo základným prvkom kultúry, a nech sa naši kolonizátori snažili, túto časť našej kultúry nevedeli vykoreniť nech sa snažili akokoľvek ani s násilnou maďarizáciou a germanizáciou.
Takže vymieranie starších ročníkov má za následok zväčša len stratu historickej pamäte, nie národnej kultúry. A toto všetko je možné len vďaka tomu, že soc. super-systémy majú obrovskú zotrvačnosť a robustnosť.
Dodávam GP sa poučil z Veľkej vlasteneckej vojny t.j. 2. svetovej, pretože síce de iure sme boli spojencami 3. ríše t.j. súčasťou konglomerátu predchodcu EU ALE miestne obyvateľstvo bolo odbojné, ak nie ako partizán tak si zvolil formu pasívneho odporu. A vláda KSČ a jej národných verzií v ostatných krajinách túto odbojnosť len posilnil. Takže GP nemal v záujme priberať de facto rozbušky do projektu EU, SŠA a ostatné mocnosti rozhodnuté rabovať áno.
Ostatne GP už nemá toľko zdrojov a možností ako pred 50 rokmi, lebo zákon času t.j. zmena pomeru etalónových cyklov sociálnych systémov pomaly ale isto znižuje jeho potenciál.
Ad 4)
Rozpad je principiálne niečo iné ako vystúpenie jednotlivých krajín. Pretože pri rozpade centrum koncentrácie moci (či bloku alebo konglomerátu) stráca možnosť riadenia procesov jednotlivých prvkoch.
A ak poriadne zbystríš resp. začneš hľadať (dúfam, že tykanie ti nerobí problém) , tak nájdeš známky krízy riadenia v tých štátoch po ktorých boli pomenované paluby lode Costa Concordia (Holandsko, Švédsko, Belgicko, Grécko, Taliansko, Veľká Británia, Írsko, Portugalsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Rakúsko, Poľsko) a tieto krízy, ktoré sú hlavne vnútornou krízou riadenia resp. sú prejavom vnútorných napätí spôsobené hlavne neodborným a amatérskym vedením zo strany elít SŠA.