Vývoj (nielen) detskej psychiky má svoje etapy a zákonitosti, ktoré Koncepcia do značnej miery ignoruje. Toto nie je jediná kapitola, v ktorej sa tlačí získanie istých zručností do predškolského veku bez ohľadu na možnosti detí. Ešte aj v Sparte boli deti do veku 5 či 6 rokov nedotknuteľné, ponechané prežiť rané detstvo v rodine. Až potom nasledoval výcvik.
Znepokojivé je aj odporúčanie naučiť sa ovládať istú zložku alebo vrstvu seba („ducha“) bez bližšieho určenia, čo týmto „duchom“ je, a bez preukázania, že tento krok je nevyhnutný, potrebný alebo čo len užitočný pri vývine ľudského typu psychiky. Výsledkom takýchto pokusov pokojne môže byť radikálne zvýšenie podielu zombíkov a démonov v populácii, čo sa môže prejaviť až po rokoch.
V závere sa útočí na Akadémiu pedagogických vied bez konkrétnych odborných argumentov, čo sa dá považovať za demagógiu, formu manipulácie.