K záveru článku, v ktorom sa konštatuje súčasný stav a jeho súčasná perspektíva je klasická pripomienka z pedagogických kuloárov.
Kto to vie, ten to ide robiť.
Kto to nevie, tento to ide učiť.
Kto to nevie ani robiť a ani učiť, ten to ide riadiť.
Preto:
Kto zostáva na školách? Jedničkári!!!! Vyberajú si ich pedagógovia/jedničkári, ktorý si oňahdá, ako jedničkárov vybrali ich pedagógovia/jedničkári. Česť výnimkám!
Jedničkár je človek, ktorý sa "naučil" všetko, čo BOLO v skriptách. Ale prd vie, ako vonku beží život. Lebo, kým život bežal, on sa učil. Trojkár je človek, ktorý stihol poznávať život a medzi tým aj štúdoum. V dostatočne všeobecne postavúcej úrovni.
Výsledok.
To, čo vymyslí jedničkár (vo firme, v parlamente, v živote) musí do reaálu transformovať trojkár slovami: " To je hovadina, urobte to takto!". A... je to:
Preto rada trojkára: Na osobné/vzájomné naladenie sa (zosynchronizovanie si frekvencií), oňahdy dávno stačila modlitba pred začiatkom každej práce.
Dnes sú "moderejšie" metódy a aj "výsledky".