Správna miera, rovnováha... neznamená zjednodušene povedané 50% pre dobro a 50% pre zlo, respektíve v nejakom inom pomere, pretože dobro vs. zlo v objektívnej realite nejestvuje (to je iba subjektívna, človekom umelo vytvorená dualistická filozofia chápania reality/sveta), je len rôzna úroveň odklonu (bytia človeka) od optima (= v daných podmienkach to najlepšie, najsprávnejšie), (správnej) miery, Zámeru Jeho, čo je umožnené tým, že Boh človekovi nadelil slobodnú vôľu v rozhodovaní a rozum, ktorý môže pri tom používať, ako jedinému živočíšnemu druhu na Zemi (zviera sa v podstate nemôže odkloniť od svojho účelu/údelu - človek hej, kedže ako som už napísal, má slobodnú vôľu a rozum - účelom/údelom človeka je byť zodpovedným správcom Boha na Zemi - čo zrejme nikdy nebol, a nie je ani dnes), ovšem/samozrejme v rámci Božieho dopustenia (človek tiež nemá neobmedzené možnosti, lebo nie je Boh /aj keď niektorí ľudia sa tak cítia a aj správajú/ a určité zákonitosti stále pre neho platia - napr.: keď skočí z mosta, tak obvykle pre neho nastáva koniec jeho života, minimálne v tejto realite/forme). Správna miera, rovnováha... znamená, že napríklad viem, ako sa mám v danej/konkrétnej situácii zachovať, či mám napríklad niečo prekusnúť, zaťať zuby (nastaviť 2. líce) a ukázať tak svoju morálnu veľkosť/vyspelosť/úroveň voči niekomu (kto si to aj samozrejme zaslúži (proste dať mu šancu), alebo či mu mám mierne dohovoriť, alebo ráznejšie, alebo či mu mám jednu preventívne tresnúť, ba dokonca ho zabiť (napríklad v seba-obrane), alebo množstvo iných možností (medzi). Chápeš, ja keď optimálne/správne v danej situácii, podmienkach zareagujem a niekomu nastavím 2 líce, alebo ľudovo povedané jednu ubalím, tak to neznamená, že robím nejaké dobro, respektíve pácham zlo. Ale, že som v danom memente zareagoval so správnou mierou. A samozrejme, že reálne, historicky (účelovo) z(de)formované pseudo-kresťanstvo, ktoré do značnej miery (účelovo) pokrivilo filozofiu života Krista (jeho zrejme vysokú úroveň chápania reality a morálky), zavádza, keď dogmaticky tvrdí, že má človek absolútne a neustále konať dobro a milovať, aj zločincov, asociálov, (ne)ľudské amorálne spodiny bez štipky svedomia, alebo dokonca vrahov, nepriateľov, dobyvateľov, svojich otrokárov a vykorisťovateľov, alebo parazitov, pretože nehovorí nič o (správnej/primeranej) miere!