Zamýšlam sa nad tým, že čo ak je toto všetko metrix v ktorom žijeme. akási prestupná stanica,kde si všetko musíme uvedomiť ako funguje aby sme sa pohli ďalej a viac sa sem nevracali. Tým ďalej myslím to čo som prežil po nehode. Tunelové videnie na konci ktorého je svetlo kde nie je žiadna bolesť, strach a podobne a odkial sa nikto nechce vrátiť a ani ja som sa nechcel, lenže som sa musel vrátiť, zrejme aby som tu ešte niečo podstúpil. Odvtedy sa smrti nebojím . Preto som zastával názor,že tento svet boh stvoriť nemohol,keďže je boh milosrdný a spravodlivý a tento svet a celá živočíšna ríša je založená na požieraní jedného druhu iným. Teraz naozaj neviem.