Keby niekoho zaujímal systém vyzdvihovania (vyhľadania, odhalenia, umiestnenia) schopných kádrov v ZSSR za čias Stalina, tak Fursov o tom hovorí tu https://youtu.be/KPzCeJNczrg (hneď na začiatku, "Лек.73 СССР в 1953-1964гг. - 2 часть").

Systém inovácii, ktorý ZSSR používal na zvýšenie kvality a znižovania nákladov v priemysle sa volal “повышения эффективности экономики” (МПЭ), “zvýšenie účinnosti hospodárstva” (ZUH). V polovici 50. rokoch ZUH Chruňov “zreformoval” (na radu nejakej šedej eminencie, bo sám prostý Nikita sa tomuto nerozumel).

Ani v ruských učebniciach sa o tomto modely nepíše. Celý mechanizmus dobre opisuje kniha Хрущев на царстве (autor Г. Н. Кудий, http://www.ozon.ru/context/detail/id/135306448/). Odkiaľ čerpal Fursov tieto info.

Systém bol zavedený v 1939 a dokým bol zabezpečoval vysokú rýchlosť rozvoja hospodárstva ZSSR. V 1955 roku, keď Nikita rušil, ho prebralo Japonsko. Japonsko „jede“ do dnes a ZSSR "sa rozpadol".

ZUH je súhrn dobre premyslených materiálnych a morálnych stimulov pre pracovníkov zameraných na zníženie nákladov a zvýšenie kvality produkcie. Tieto 2 veci sú hlavné: zníženie nákladov, zvýšenie kvality.

Morálne a materiálne stimuly nezískavali automaticky náčelníci (vedúci) ako tomu bolo neskôr, keď ZUH Nikita "reformoval".

Materiálne stimuly boli takéto:

- individuálne a kolektívne prémie boli vyplatené okamžite po prijatí zlepšovacieho návrhu štátnou komisiou. Ešte v ten istý deň ako štátna komisia priznala, že náklady sú znížené či kvalita zvýšená, ľudia dostali prémie.

- každá zlepšená vlastnosť mala svoju prémiovú škálu. Zlepšil si toto, dostaneš toľkoto. Zlepšil si aj toto, dostaneš ešte toľkoto.

- Napríklad za každý ušetrený kilogram nejakého materiálu v závode OKB-590 (konštruovala sa tam počítačová elektronika, vtedy nazývaná "elektroautomatika", do konca 60. rokov bol ZSSR v oblasti rozvoja elektroautomatiky zhruba 10. rokov pred USA), tak za každé kilo ušetreného materiálu sa vyplácalo 500 rubľov (na staré ruble, v 1961 bola peňažná reforma kde 500 starých RUB = 50 nových RUB). To bola polovica mesačného platu inžiniera. To jest si inžinier, zarábaš 1000 RUB a ak ešte ušetríš kilogram určitého materiálu (z videa nerozumiem čoho), tak dostaneš ďalších 500 RUB.

- Ak dostal prémiu jednotlivec, tak nejakým vzorcom dostal prémiu ešte aj kolektív. To znamenalo, že jeden niečo vylepšil a aj jeho spolupracovníci sa mali dobre.

- Všetky prémie sa spočítavali, to znamená, že prémie za dodržanie plánu sa vyplácali ako obyčajne, neboli odčítavané.

Morálne stimuly

- zlepšovači sa dvíhali po kariére. To vytváralo silnú morálnu atmosféru v kolektíve. K ľuďom schopným tvoreniu sa správali šetrne, oslobodzovali ich od rutinnej roboty, nezávideli im, chápalo sa, že vyhrávame všetci spoločne. Ľudia sa snažili pomôcť jeden druhému. ZUH nezaviedol len materiálne stimuly ale principiálne iné vzťahy ľudí v kolektíve.

ZUH dokázal pri malých nákladoch zvyšovať efektivitu hospodárstva krajiny. Dokonca v sovietskej armáde počas 2. svetovej existovala peňažná odmena za zničenie techniky alebo vojakov nepriateľa (materiálna) + povýšenie na dôstojníka (morálna odmena). Počas vojny sa cena vojenskej produkcie znížila 2 - 3 krát (náklady na pušku Mosin-Nagant, 1891, sa počas 2. sv. vojny znížili 1,6 krát).

Keď sa znižujú náklady, tak sa znižujú aj ceny (v ZSSR tak platilo). ZUH to je maximálne efektívne využitie tvorivej aktivity radových pracovníkov, zmena psychológie pracovného kolektívu a odhaľovanie talentov. Pri ZUH sa odhaľovali talenty. Menili sa aj vzťahy s nadriadenými, keďže nadriadení záviseli od toho nakoľko účinne budú pracovať podriadení. Nepracoval systém "ja som boss, ty si debil, ty budeš boss, ja budem debil".

Od polovici 50. rokov ZUH salámovou metódou ubrali:

- prémie ostali, dokonca sa zväčšili, ale stratili stimulujúc rolu

- veľkosť prémie závisela od "dolžnostnogo odklada" (nerozumiem), čím väčší "odklad", tým väčšiu dostaneš prémiu. Viac začali dostávať vedúci pracovníci. Vedúci dostal väčšiu časť z odmeny než samotný tvorca zlepšenia.

- je jasné, že náčelníci si zmenu pochvaľovali

- prémie začali závisieť od subjektívneho názoru vedenia.

- z polovice 50. rokov sa znížili z technických zadaní nároky na zníženie nákladov produkcie i po cene dizajnu, pretože objem prémií boj zafixovaný na úrovni 2% ceny návrhu (dizajnu).

- to viedlo k tomu, že výhodné bolo zvyšovať cenu dizajnu a nie znižovať

- zo zadania výroby v závodoch zmizla zmienka o "znížení ceny výrobkov"

- racionalizátorské návrhy boli ale nikto sa ich nechystal zapracovať do procesov výroby (riaditeľ fabriky si povedal: "načo to mám robiť, keď to zníži cenu produkcie a ja mám prémie od jej výšky?").

- boli ustanovené vrchné ohraničenia na príplatky za zlepšenia (ustanovená maximálna hranica ocenenia)

- zmenila sa na pracoviskách aj morálna klíma

- zmenili sa aj dôvody kariérneho rastu - teraz záležalo viac na tom aké má človek vzťahy zo šéfom

- najviac zničenie ZUH zasiahlo profesúru na technických školách. Ich záplata pôvodne pozostávala z 2 častí: fix (plat profesora, 1000 RUB) + odmena za prototyp (až 15 - 20 000 rub).

- po zničení (reforme) ZUH profesúra dostávala odmenu tak vo výške 500 rub (potrhala sa väzba medzi technickou náukou a výrobnou sférou - zmizol stimul prečo zavádzať výsledky akademického výskumu do výroby - prakticky za to nič neplatili)

ZUH lúdia, ktorí radili Chruščovovi, likvidovali veľmi cieľavedome, pomaly, opatrne, salámovou metódou (niečo ako dnes homosexualizáciu spoločnosti). V 50tych rokoch vložili do Sovietskeho stroja prvky degradácie, ktoré sa naplno prejavili v 70. rokoch, už po smrti Chruščova.