telo plodu je živé a prepojené skrz matkinu dušu / každá jedna bunka je na svojej bunečnej urovni živá/ a duša budúceho človeka sa nachádza už v blízkosti jej tela matky - dokonca dávno pred počatím, tehotenské gestózy na fyzickej urovni spôsobuje to, že matkino telo vníma plod ako cudzí organizmus /otcove DNA/ - a na duchovnej, že duša matky a duša plodu /ktora sa už nachádza v matkinej blizkosti / si nesu náročne vzajomne karmické úlohy.
/preto su rozdiely a niektoré ženy gestozami netrpia, iné ano/Prvý pohyb vačšinou nastáva po splynutí duše s plodom. Pri vzniku plodu ,,vznikne a zapne sa živá raketa,, , pri vtelení si za ,,počítač rakety k riadeniu sadne operátor,, a
počas gravidity pripraví, nastaví a preverí všetky systémy rakety,
sú to take ,,námluvy,, rakety a operátora
a pôrod, to je štart do vesmíru - palivom je láska k Bohu.
Časový limit pre vtelenie je veľmi rozdielny a individuálny - tak to tvrdia senzibili, čo dokážu vnímať jemnohmotné energie.
Jedna ťažko pri požiari popálená žena na hranici života a smrti mala mimotelový zážitok - videla mladého muža, ktorý jej povedal, že ešte nesmie zomrieť, inak by sa nemohol narodiť, napriek ťažkým zraneniam sa žena z toho dostala, časom otehotnela a počas pôrodu zase videla toho madého muža, povedal jej ďakujem mami, zmizol a vtom sa jej narodil syn.
Aj ľudia, napojený na prístroje počas ťažkých operačných zákrokov - ich duša/astrálne telo/ vyšla z tela fyzického , videli sa ako ich telo operujú - bolo to telo živé bez duše ?
z lekárskeho hľadiska ano, inak by sa doň duša nemohla vrátiť a oživiť živé telo. Do neživého - mrtveho tela duša vstúpiť nemože.
Suchý strom nerozkvitne, nevypučí list, ani korienok, suchý štep sa nechytí, iba živý. mrtve bunky sa nedelia, nerastu, živé bunky rastú a delia sa, pretože sú živé.
Plod, to je Bohom riadený proces - príprava na vtelenie duše. Zničenie plodu, je zásah do božieho riadenia a upretie vtelenia vybranej duši.