Jardob: „Inak stále mi vŕta v hlave, čím to je, že aj v minulosti u nás, alebo aj dnes v chudobnejších krajinách, ľudia majú bez problémov aj 5 či 6 detí a uživia ich, a súčasný človek má obavu či uživí 2 deti. V čom je rozdiel? Je to azda iba v snahe dosiahnuť určitý životný štandard?“
Určite to nie je iba o životnom štandarde. Dôvodov je pochopiteľne viacero. Tu by som zdôraznil iba jeden, ktorý navyše súvisí aj s experimentom s myšami spomínanom v článku. Tie paralely „podobného“ správania sa v myšej a ľudskej populácii nie sú až také podstatné. Dôležitejšou otázkou je prečo nedošlo k aspoň naplneniu kapacity poskytnutého ideálneho životného prostredia?
Iba v skratke: Pre všetky živočíšne druhy, človeka nevynímajúc, platí pravidlo (program, zámer, ...), že pri dosiahnutí určitej hustoty osídlenia konkrétneho životného priestoru dochádza k zastaveniu rastu početnosti príslušnej populácie. Spúšťačom tohto procesu je prirodzené vyžarovanie každého z členov populácie a zároveň zachytávanie tohto signálu tými ostatnými. Výsledkom je spustenie procesov popísaných aj v spomínanom experimente.
Prečo sa teda ľudia zhromažďujú v mestských aglomeráciách? Čo (kto) ich tam ženie? Prečo je stále viac tých čo idú opačným smerom? Aká je úroveň ľudského spúšťača depopulácie?