Spravnejšie by bolo povedať nie že "problém je v inom". Ale že útok na inštitút rodiny prebieha na viacerých prioritách.
- To o čom sa písalo v článku je opis útoku na 5.priorite (tá sa týka psychickej a fyzickej integrity jedinca). Platí to, a vidno to v bohatších krajinách, kde nie je problém s ubytovaním, no národ aj tak vymiera.
- To o čom hovoríte vy, a je tiež pravda, je útok na 4.tej priorite (finančnej), kde "reformy" sú nastavené práve na dosiahnutie tohoto cieľa - zlikvidovať inštitút rodiny, z nedostupnosti nových miest na bývanie. Prípadne len cez hypotéku, a potom príde hypotekárna kríza (ako v amerike) a obrovské množstvo mladých rodín sa ocitne na ulici. Čiže domáce obyvateľstvo si nebude mať za čo kúpiť byt, ale pre migrantov sa dotácie a sociálne výhody nájdu.

Inak stále mi vŕta v hlave, čím to je, že aj v minulosti u nás, alebo aj dnes v chudobnejších krajinách, ľudia majú bez problémov aj 5 či 6 detí a uživia ich, a súčasný človek má obavu či uživí 2 deti. V čom je rozdiel? Je to azda iba v snahe dosiahnuť určitý životný štandart?
Vo viac-detných rodinách zaujímavo fungovalo formovanie rodinných návykov. Aby sa všetko stíhalo, tak staršie deti sa zapájali do domácich prác, pomáhali sa starať o mladších súrodencov, viacej sa priúčali zodpovednosti. Keďže nebolo toľko zbytočných peňazí, mnohé sa pestovalo v záhrade, chovalo, tu sa deti, najmä chlapci tiež zapájali. Všetko čo sa takto naučili, sa im zišlo neskôr keď si sami založili rodinu.
Aké rodinné návyky a zručnosti dnes rodičia odovzdávajú svojim deťom? (Myslím také čo sa im zídu, keď budú sami rodičmi)
Navyše keď je harmonická a dobre fungujúca rodina, modeluje sa v psychike dieťaťa aj korektný model správania sa k druhému pohlaviu, nie sú tam bloky. Dieťa sa v rodine veľa naučí, a o inštitúte babky a dedka ani nehovorím :-)