krívd bolo mnoho a kritérium kolektívnej viny v tej dobe úradovalo naplno. Objektívne si však priznajme, že jak na jednej aj druhej strane bolo jak dosť chamtivých koristi baživých hyen, tak aj nevinne trpiacich, ktorí si to často odniesli namiesto hyen - tie vždy zavčasu vycítia kedy zdrhnúť.
Pripomienka iba k jednému odseku z vášho príspevku:
"Nástupem Adolfa Hitlera k moci roku 1933 došlo ve vzájemných vztazích Čechů a Němců v českém pohraničí k postupným změnám. Nacistické Německo začalo podporovat prostřednictvím sudetoněmeckých stran a spolků národnostní a rasovou nesnášenlivost..." - to isté sa dialo aj pri postupe wehrmachtu k územiu Čečenska - mnoho Čečencov sa začalo správať ako sudeťáci. Preto sa prijalo riešenie - preč z územia,kde by ako škodná napáchali nenapraviteľné škody. Či by takto postupovala aj Benešová vláda a odsunula by sudeťákov z pohraničia do českého vnútrozemia, alebo by ich krvavo potlačila na mieste a zbytky vyhnala za hranice do Nemecka - to už zostane maximálne tak v hypotetických úvahách - reálne prijať a realizovať nejaké riešenie sudetských Nemcov, tak na to už nezostal čas - Čechy po Mníchovskej zrade pohraničie odstúpili. Z tohto a len tohto hľadiska je preto Pjakinove uvedenie udalostí v Čechách ako príkladu na porovnanie nevhodné - nemá totiž žiadnu reálnu porovnávaciu hodnotu. Ak porovnávame chuť jabĺk, tak nebudeme jednu sortu jabĺk porovnávať s hruškami.