Medzera v kontexte

peter1. | 24.04.2016

Marx odhalil a analyzoval vzťah dobovej buržoázie ku kapitálu, naznačil deformáciu vlastného ľudského rozmeru, vyplývajúceho z kapitálu na dušu buržuja samého.
Niektoré viery a náboženstvá sa tohto problému dotkli, kresťanstvo ho obchádza a samo sa (v zákulisí - dvojtvárne) stáva obeťou mamonu.
Stalin sám, tomuto nepodľahol, ale na sklonku svojho života objavil "riadiacu elitu", ktorú sám vyrobil, že zásady bolševizmu, v podstate, v tomto rozmere nedosiahol. Jeho objav bol posledným klincom do jeho truhly a následnej dehonestácie ním vyrobenej "elity".
Politický "odmäk" Chruščova i Brežneva, vzťah aparátčikov a ostatnej elity k vlastneniu majetku, odbrzdil, až v SSSR dosiahol extrémov odhalených až perestrojkou. Odhalené majetkové pomery a pranierovanie aparátčikov, vyplašili mnohých služobníkov systému nielen v samotnom Sovietskom Zväze. V Rusku ich to dohnalo až k zatknutiu prezidenta Gorbačova, samého autora otvorenia tohto pohybu. Tak že aj v socializmu motivoval majetok (nemýliť si to s osobnou spotrebou), ako buržuja kapitál.
Preto Stalinov bolševizmus naháňa strach mamonom deformovaným elitám, aj dnes.
Vyšší ideál sa nenachádza v slasti honobenia mamonu - preto ma byť správca vecí verejných, všetkých úrovní, najprísnejšie monitorovanou osobou v štáte zo zákona, alebo aspoň odloženým sprístupnenia a užitia výnosov z majetku, na čas, po výkone služby vo verejnom záujme.

Přidat nový příspěvek