Ina, dívam sa kam priviedla diskutujúcich tvoja konštruktívna poznámka "poslední dva odstavce mohou sloužit i pro česko - slovenský národ jako manuál k záchraně naší identity"
Odviedli debatu od podstaty úplne inam až k slovným potýčkam, ktoré k ničomu konštruktívnemu nevedú.
Súhlasím s tebou, že podstatná je záchrana identity a to jednak národa slovenského aj národa českého. A tomu by sme sa mali venovať.

Osobne mi staronovotvar československý vôbec nevadí, práve naopak, pretože konkrétne naša rodina je tak navzájom pomiešaná čechmi, slovákmi a moravákmi, pôvodom od Ašu po Svidník, že by sme splnili ten pojem československý národ. Pri rodinných stretnutiach si každý hovorí svojou rečou, žiadne problémy s dorozumením nie sú, ani názorovo sa moc nelíšime, malým deťom, ak nerozumejú niektoré slovo preložíme. Československo sme zhodne doteraz nerozdelili a všetci sa riadime heslom, nám nikto nebude našu vlasť rozdeľovať.
K tým zmiešaným manželstvám vyššie a príkladu k deťom českonemecký a pod.
Môj vnuk má v škôlke dvoch spolužiakov zo zmiešaného manželstva a to tak, že v jednom je matka maďarka a otec slovák a v druhom je to opačne. Obe deti majú občianstvo Slovenskej republiky, ale jeden chlapec, čo má matku maďarku má národnosť maďarskú a druhý, ktorý má matku slovensku má národnosť slovenskú. Žiadna maďarskoslovenská, ako nemôže byť česko nemecká a teda ani československá - zdôrazňujem národnosť. Národ je niečo iné, ten môže presahovať vytvorené novodobé štátne hranice.
Pre odporcov Československa, si myslím, že to bol výborný projekt, ale ako hovoril môj nebohý otec: myšlienka dobrá, iba ľudia všetko sprdkavejú.