Skúsim potiahnuť trochu ďalej udovu poznámku. Z tejto perspektívy vychádza, že každé(?) náboženstvo prechádza rovnakým(?) vývojovým cyklom:
- vznik (založené spravidla(?) jediným človekom s hŕstkou nasledovníkov) v podobe náuky o pravde a dobre
- rozvoj - kvantitatívne zmeny (šírenie územné aj vzhľadom na počet „veriacich“)
- rozkvet - kvalitatívne zmeny (rozvoj vzdelanosti, civilizácie celkovo, atď.)
- úpadok - odklon od pôvodnej náuky, jej „modernizácia“ smerom k nahradeniu pravdy nepravdami a dobra zlami v najrôznejšej podobe, strata vodcovstva, ktoré sa presúva inam, na iné „náboženstvo“

GP mi vzhľadom na povedané pripadá ako pojedač mŕtvol a exkrementov (odpadu).

Islam je zo spomínaných náboženstiev najmladší, čiže je reálna šanca, že z pôvodného odkazu si zachoval najviac poznatkov o pravde a dobre, len ľudia im už prestali rozumieť, takže sa úpadok prejavuje aj na ňom. Keď si vezmem všetky tri tieto náboženstvá, majú veľa spoločných znakov, z nich jeden sa u všetkých vzťahuje viacmenej k súčasnosti:
Všetky tri tieto náboženstvá očakávajú príchod „svojho“ Spasiteľa a pripravujú sa naň.

Ak sa bude opakovať scenár z minulosti, tak sa ľahko môže stať, že nastane „Varianta C:“
naozaj príde, nikto ho nespozná a on potichúčky položí základy novej náuky, na ktorej postupne vznikne nová cirkev s novým náboženstvom. Ostatné je folklór.

Osobne si myslím, že ľudskosť (skutočný humanizmus) nemožno oddeliť od Boha, ale keďže každý človek je sám najmúdrejší, nikoho o tom nepresviedčam. ;-)