v podstate súhlas... mozno este na doplnenie.
Ohladom záujmu USA na rozpade EÚ (ako tvrdí Pjakin) - záujem je kolísavý podla aktuálneho vývoja situácie, a tak sa priority USA voci EÚ prostredníctvom Grécka menia. Pokial si neuvedomili moznost príklonu Grécka k RF a Cíne, tak Gréckom tlacili na rozostvanie EÚ. Uvedomiac si nebezpecenstvo spadnutia Grécka do lona RF a Cíny, prehodili priority a radsej akceptujú naoko jednotnú EÚ, kde aké-také riadiace páky majú...
Problém zodpovednosti za naakumulované dlhy Grécka. Boli by sme naivní si mysliet, ze analytické centrá bánk a MMF nevedeli o riziku a o tom, kam to dospeje. Nesedia tam idioti. Zostáva len jedno vysvetlenie - bolo to zámerné. Banky sú na vládach a parlamentoch nezávislé institúcie - robia si, co chcú (v rámci hraníc, povolených ECB a FED).
Bankám ide vzdy o zisk o nabalenie sa a prípravu situácie - pôdy, ako umoznit urcitým záujmovým skupinám dostat sa k reálnym hodnotám (státne monopoly, suroviny, pôda...). Vedeli, ze grécke státne obligácie sú rizikové - ved preto mali vysoké percento zisku - to bolo pre banky velmi zaujímavé do doby splácania - dostania si záväzkov. A riziko? Ziadne! Ak to nezaplatí Grécko, zaplatia to krajiny EÚ - jej danoví poplatníci (ako sa to stalo s prvými tranzami záchranných balíkov pre Grécko - skoncili vo fr. a nem bankách) - plus reálne hroziaca platobná neschopnost Grécka je dobrý zdroj vydierania jak gréckeho obyvatelstva (bude okradnuté tak, ci tak - otázkou je, ci natrvalo, alebo len na kratsie obdobie - zálezí to od toho, ci grécky lud a jeho vláda pôjdu spolocne v záujme Grécka, alebo nie), tak aj danových poplatníkov zbytku EÚ. Banky, resp. ludia v ich pozadí, nic netratia.
Re: Re: Řecko
popolvár | 13.07.2015