Vopred sa ospravedlňujem tým , ktorý sú presvedčení , že život podobný nášmu vo Vesmíre existuje . Radšej to ani ďalej nečítajte. Mám na mysli materiálny život , nie duchovný , ale my sme sa hádali o konkrétnych mimozemšťanoch :

Hovorí sa, ze hra SACH bol vymysleny istym väznom dávno v histórii. Ked král uvidel túto hru, tak sa mu zapácila, ze slúbil väznovi slobodu a plus, cokolvek si zaziada, - královskú odmenu. Väzen povedal: Chcem, králu, aby si mi dal tolko zrn psenice, kolko prislúcha na 64. (t.j. posledné) polícko sachovnice, ak na prvé dás jedno zrnko, na druhé, dve, na tretie styri, atd (aritmetická postupnost). Chcem iba to mnozstvo zrna, ktorá prislúcha na posledné polícko.

Král sa strasne nahneval a chcel ho popravit, lebo chcel toho väzna královsky odmenit a on si pytal iba takú hlúpost. Pokladal to za urázku. Ale väzen mu povedal: Dobre, králu, môzes ma popravit, ale najprv mi spln túto moju ziadost. Ked královi mudrci zacali pocítat, kolko zrna mu dajú, prisli na to, ze v celom ich královstve sa nikdy tolko zrna neurodilo. A tak král dal väznovi slobodu.

Kto neverí, nech si prepocíta, kolko zrniek vyjde na 64. polícko sachovnice. Predstavme si zeleznicné kolajiste 15 km siroké, ktoré ide okolo celej zemegule s vagónami plnymi obilia. Tolko zrn predstavuje 64. polícko sachovnice.

Nuz, podme teraz opacnym smerom. Predstavme si este raz vagón pri vagóne plny zrna v 15 km sírke idúci okolo celej zemegule, kolko zrn to je! A teraz, stací rozdelit to iba 64 krát na polovicu a sme PRI JEDNOM ZRNE.

Nuz predstavme si vesmír a v nom hviezdy. Miliardy a miliardy hviezd ("zrn"). Nech je ich kolko chce miliárd, ale je to konecny pocet. Kedze polomer vesmíru je asi 15 miliárd svetelnych rokov, vedci majú aj hrubé císlo poctu hviezd.

A teraz postupujme ako pri sachovnici, len s tym, rozdielom, ze polícka sachovnice sú vedecké podmienky pre zivot.

Jednou z podmienok pre zivot na urcitej planéte je napríklad to, ze tá planéta musí obiehat okolo jednej hviezdy. Nemôze to byt dvoj-hviezda alebo viac-hviezda, pretoze "rocné" obdobia by boli také extrémne, ze zivot by bol nemozny. Raz by planéta bola na vonkajsej strane povedzme dvoj-hviezdy, inokedy uprostred dvoch hviezd (ktoré obiehajú okolo spolocného taziska). Bez roztahovania, VEDA hovorí, ze dvoj-hviezdy a viac-hviezdy sú vylúcené zo zivota. Len ako príklad, Mizar a Alkor, ktoré vidíme v súhvezdí velkého voza, sú z pät-hviezdy. Akokolvek, astronómia nám hovorí, ze väcsina hviezd sú dvoj a viac hviezdy.

Teda hned prvou podmienkou musíme hodit "do kosa" nie polovicu, ale viac ako polovicu vesmíru, vesmírnych hviezd. Cím viac hviezd vo vesmíre, tym viac ich ide do kosa. Nedajme sa mylit tym, ze ich vela este ostalo.

Dalsou podmienkou pre zivot je napríklad vek hviezdy. Hviezda nesmie byt prílis "mladá" ani prílis "stará". Je len úzka hranica hviezdy, ktorá je vhodná pre vytvorenie zivota. Tu uz velmi rychlo "vypadávame" z aritmetickej postupnosti a letíme do geometrickej postupnosti. Tu uz nie je iba väcsia polovicka, ale iba cast, povedzme desatina z hviezda ostáva a devät desatín, ktoré sme este neodhodili do kosa, musíme teraz hodit do odpadkov.

Dalsou podmienkou je napríklad velkost hviezdy. Znovu, musí to byt urcitá velkost, aby zivot bol mozny. Aldebaran (alfa Tauri) má napríklad priemer 40 x väcsí ako slnko. Voláme ich hviezdne obri. Niektoré sú také velké, ze ak by nase slnko (nasa hviezda) bola v strede, nasa zem by obiehala este vo vnútri tej hviezdy. Teda je tu dalsia podmienka a znovu, geometrickou postupnostou musíme hodit obrovskú cast vesmíru do kosa na odpadky.

V prípade násho príbehu, by táto geometrická postupnost priniesla zrno vo vagónoch k jednému zrnu v priebehu troch styroch polícok.

Dalsou podmienkou je napríklad existencia planéty, ktorá by obiehala okolo tej ideálnej hviezdy. Tu ide uz nie o geometrickú postupnost ale takpovediac o geometricko-geometrickú postupnost. Krkolomny vyraz, ale odráza realitu. Vedci zasli nad jestvovaním planét v nasej slnecnej sústave. Samotnú existenciu planét nazyvajú zázrakom a nevedia pochopit, ako vznikli. Masmédiá, opakujem, masmédiá sa snazia kazdú, i tú najslabsiu moznost jestvovania planét okolo inych hviezd nafúknut do nekonecna. Jedna vec je, co masmédia sa snazia povedat, a druhá vec je, co vedci hovoria. Masmédia, pretoze sa snazia útocit na Boha a vieru, snazia sa predstavit svojim sledovatelom existenciu planét na inych hviezdach ako COSI NORMÁLE. Preco tu tá snaha, ked veda nic jasne nehovorí, ba naopak?! Lebo ak je vo vesmíre milióny a miliardy planét, potom to viac nahráva ich ateizmu a samovyvoju. Preco je v masmédiách taky OBROVSKY "BIG BANG", ked sa im zdá, ze dokázali uz, ze niektorá hviezda má planétu??! Napadlo ma, ze je to cosi také ako ked nájdem na ulici 20 dolárov a urobím z toho záver, ze ulice sú plné dolárov, miliardy. Ak sa niekde okolo niektorej hviezdy nasla planéta (kto pozná problematiku, vie, ako je to takmer nemozné dokázat), preco ten "big bang" v masmédiách?! Kedy pochopíme, ze tu NAOZAJ ide o boj medzi vierou a neverou na prvom mieste a vsetko ostatné je druhoradé, pouzíva sa to iba vtedy, ked to slúzi cielu, ci je to solídne odôvodnené alebo nie, to nepriatela nezaujíma. Co nepriatela zaujíma, je zabit v clovekovi vieru.

Teda existencia planét, aj keby ich bolo miliardy a miliardy, nic, vôbec nic neriesi, práve tak, ako vidíme, ze miliardy hviezd nic neriesi, lebo pár podmienok nás privedie k jednej hviezde. Iróniou je, ze veda nemôze dokázat "miliardy a miliardy" planét. Sotva, ak vôbec, môze dokázat, ze jestvuje jedna planéta mimo násej sústavy. Lebo VEDA zasne, akym to zázrakom nase Slnko má planéty!!

Teda, ak uz máme tú stastnú hviezdu, tá musí mat planétu, na ktorej by zivot bol mozny. Kolko hviezd musíme znova hodit do kosa?! Urobme ateistom radost a pripustme (lebo vidím ako ich to uz krúti), ze existencia planét okolo hviezd je cosi "normálne".

Veda nám hovorí, ze ak uz nejaká hviezda má nejakym tym zázrakom planétu, musí byt v urcitej vzdialenosti od hviezdy, aby zivot bol mozny. Ak je prílis blízko, vsetko zhorí, ak je daleko, vsetko zmrzne. Toto velmi úzke rozmedzie vzdialenosti sa nazyva zóna zivota. Zaujímavé, "náhodou" nasa zemegula je presne v strede tejto zóny. Stacilo by, ze nejakou inou náhodou by bola troska dalej, alebo blizsie, je po moznosti zivota. Vidíme ostatné planéty nasej sústavy, vsetko do kosa (s ohladom na zivot). Pluto je napríklad 130 krát dalej od Slnka ako Zem. A mohlo by byt aj dalej, ale my uvazujme iba so 130 násobnou pravdepodobnostou. Ak teda aj hviezdy majú planety, ak uz ateistom urobíme tú radost, ze to pripustíme, ten "obrovsky" vesmír sa nám aj tak rapídne stencuje, lebo znovu najmenej 99 stonín ide do kosa, alebo, obrazne povedaná, z kazdych 130 hviezd (ktoré majú planéty) 129 hodíme do kosa. Geometrická postupnost!

Dalsou podmienkou je napríklad velkost planéty. Ak je prílis velká alebo prílis malá, nie je schopná pre zivot. Toto hovorí VEDA. Ak masmédiá hovoria: Och, je taká i onaká forma a moznost zivota. To je tá slamka, ktorej sa aj topiaci chytá, lebo moznost je naozaj "moznost". Otázkou je iba to, ci tá moznost je realitou. V tom, co je v nasom svete a vesmíre DANÉ, VEDA jasne hovorí, co hovorí. A masmédia hovoria, co hovoria. Sledujem to uz takmer 50 rokov a tak nejaky ateista (ktorého, cuduj sa svete, akosi kazdy hned pokladá za vedca, len tym, ze je ateistou), teda nejaky ateista mi tu nezavesí nic na nos, co veda hovorí alebo nehovorí. Za takmer 50 rokov sledovania tohto problému, s ukoncením vysokej skoly, ktorá bola vlastne "specializovaná na vyvoj", myslím, ze mám prinajmenej taky prehlad v tychto veciach ako ateista, ktory sa pokladá za vedca uz len tym, ze sa stane ateistom.

Boli to vlastne ateistické knihy, ktoré som cítal, dokonca v rustine, kde sa priznávalo, ze mnohé "moznosti" zivota sú jednoducho vedecky vylúcené (hovorilo sa napríklad o moznosti zivota nie na báze stvormocného uhlíka, ale kremíka, a podobne. - vsetko vylúcené).

Teda velkost planéty hádze do kosa obrovskú, obrovskú cast z toho, co z vesmíru este zvysilo. Co za "stastie", ze na nasom mieste neobieha Saturn alebo Jupiter!

Dalsou podmienkou napríklad je sklon osy planéty. Ak by nasa planéta nemala sklon aky má, vedci hovoria, ze zivot by bol nemozny. A znovu, z toho, co zvysilo, obrovská cast do kosa!

Veda nám hovorí, ze ak by zemegula nemala mesiac, nebol by príliv a odliv a zivot by bol nemozny. Nuz znova, ak zoberieme do úvahy len to, co vieme z nasej slnecnej sústavy, mat jeden mesiac je sanca (pocet pravdepodobnosti) jedna k mozno milión i ovela viacej.

Ak uz zemegula nejakym zázrakom má ten mesiac, mesiac musí byt vo velmi presnej vzdialenosti (úzka oblast) od zeme. Ak je trosku blizsie alebo dalej, tá nasa VEDA nám hovorí, ze zivot nie je mozny. Ak by mesiac napríklad bol len trosku blizsie, vody by prelievali Himaláje a zivot by nebol mozny.

Ak by zemegula mala viac mesiacov znovu, je to problém.

Ak sú uz nejakym zázrakom vsetky tie podmienky splnené, tá stastná planéta musí mat atmosféru.

Tá stastná planétu musí mat napríklad vodu. Ked pred nedávanom pristáli sondy na marse, masmédiálny "vedci" nahánali vodu po marse ako psy, ktoré tri dni nic nepili. Ziadnu vodu tam nenasli a tak krvopotne sa snazia dokázat, ze tam v minulosti bola v hojnom mnozstve (ak vôbec nejaká). Zamyslel sa vôbec niekto nad tym, preco tú vodu tak úporne hladajú, hoci len nejaké mizerné stopy v minulosti? Lebo silou mocou by chceli dokázat "normálnost" zivota vo vesmíre, zatialco miliardy dolárov, ktoré toto hranie sa stalo, sa mohli pouzit na záchranu zivota, ktory tu JE.

Nuz planéta musí mat vodu! A to dost! Ostane nám milióntina z toho, co nám este zostalo, ak vôbec nieco zostalo?

Planéta musí mat dostatok uhlíka...

Ale kto môze sledovat vsetky tie vedecké podmienky, ktoré sú potrebné na to, aby "moznost" zivota bola aj realitou? Ani samotní vedci, myslím na jednotlivého vedca, to nemôze sledovat, ale je závisly verit ostatnym vedcom v ich objavoch. Podmienok na zivot je tolko, ze nepredstavitelnou rychlostou smerujú k NULE.

Dalsou podmienkou je napríklad obezná dráha planéty. Musí byt takmer rovná kruhu, co je opät zázrak pre vedcov.

A ked zacneme hovorit o sanciach vyvoja (teda v ateistickom ponatí, teda samovyvoja z chaosu, teda z nezmyslu), potom zivot má este mensie sance, a je to pre bezného cloveka jasnejsie, lebo zivot máme pred svojimi ocami.

Obycajny LET VTÁKA sa vymyká vsetkej prevdepodobnosti náhody. Alebo OKO. Alebo cokolvek zivé.

Znovu jeden príklad pre vysvetlenie poctu pravdepodobnosti, lebo o to sa z vedeckého hladiska pri SAMOVYVOJI jedná.

Ked hodíme kocku (ako pri "clovece nezlob sa") pravdepodobnost kazdého cisla (je ich 6) je 1:6. Zaujímavé je, ze v tejto náhodnosti matematika nasla ZÁKON. Ak by sme hodili kocku 600 krát, pocudovali by sme sa, ze císlo 1 by vyslo povedzme 90x, dvojka 101x, trojka 120x, stvorka 88x, pätka 95x, sestka 106x. Bol by to "zázrak" ak by jednotka az pät nevysla ani raz, ale 600x by vysla sestka. Proste to tak nie je a cím viacej krát hádzeme kocku, napríklad 6000x, jednym slovom cím viackrát, tym viac pomer císel bude 1:1:1:1:1:1:1.

Toto je teda ZÁKON pravdepodobnosti.

Ak teda napríklad chcem, aby mi sestka vysla 1000 krát, MUSÍM hodit kocku PRIBLIZNE 6000 krát. Toto je teda ten zákon. A toto je to, s cím ateisti pocítajú, a MUSIA pocítat pri samovyvoji (ak nechcú byt nevedeckí).

Ak teda uz nejakym "zázrakom" máme tú správnu hviezdu a planétu s nespocetnym mnozstvom podmienok, teraz nám ostáva VYVOJ PROSTREDNÍCTVOM NÁHODY.

Ked som cítal o vyvoji za tuhého ateizmu, masmédia (hoci aj teraz sú v rukách ateistov, vtedy o tom nebolo nijakej pochybnosti), masmédia priznávali, ze na vytvorenie aj najjednoduchsieho enzymu, ktory je potrebny pre zivot (dalsia z nespocetnych podmienok), nebolo na zemi casu. Pre vytvorenie zivota na zemi bola podla vedcov opät iba krátka perióda v "zivote" nasej planéty. Bolo to iba zopár miliónov rokov. Uvedomujem si, ze mnohí si myslia, ze je to vela, ale z hladiska vyvoja prostredníctvom náhody to nie je nic. Kym bola nasa zemegula zeravá, zívot nemohol vzniknút, ked uz ochladla, vedci hovoria, ze vznik zivota je opät nemozny. Teda bola to opät urcitá idálna perióda, cas formácie nasej zeme, ked by to TEORETICKY BOLO MOZNÉ.

Ze sa atómy "zrazili" práve do takej formy ako je enzym (je to teoreticky mozné), je náhoda, ktorá si vyzaduje tolko "zrazení sa atómov-molekúl", ze císlo, ktoré by to reprezentovalo, je také velké, ze, aby sme mali trochu o nom predstavu, je to viac ako atómov (nie hviezd) vo vesmíre! Opakujem, potrebujeme viac "hodov" ako je atómov vo vesmíre na to, aby sme podla zákona pravdepodobnosti dostali jeden enzym. Otázkou je vsak, preco sa tie atómy znovu nerozpadli a neisli do dalsieho "hodu". Preco potom uz zostali pri tej konstelácii?

Pre vznik zivota náhodilym spôsobom zopár miliónov rokov, ktoré na zemi boli k dispozícii, sú absolútne nicím z hladiska vedeckého zákona pravdepodobnosti. Je to cosi také ako keby sme hodili kocku od "clovece nezlob sa" miliónkrát a vzdy by nám vysla sestka.

Preto sa potom mnohí ateisti utiekali k vzniku zivota niekde vo vesmíre, kde je na to viac casu ako na zemi a tento zivot bol nejako preneseny na zem. Tu prichádzali znovu neprekonatelné otázky vysvetlit ako nejaky zárodok mohol na nejakom meteóre prejst z druhej planéty na nasu. Ako mohol zniest cestú mrazivym vákuom, ako sa vôbec dostal na nejaky ten kamen (meteór) vo vesmíre, ako sa mohol ten kamen "odlepit" od svojej planéty ako kamen. A ked uz nejakym zázrakom ten nejaky zárodok zivota sa dostal cez mrazivy vesmír a prezil smrtelné ultrafialové ziarenie z hviezd, ako prezil niekolko tisíc stupnovú teplotu na tom kameni, pri jeho vlete do nasej atmosféry...