Škoda, keby som mal na teba mail, opýtal by som sa viac.. To čo si hovoril o nesmrteľnosti duše, by som potreboval trochu viac pochopiť ako to vnímaš ty..?
Inak už dlhú dobu mi vrta hlavou myšlienka..Totiž, vo vesmíre chaos zrejme neexistuje, slovo "chaos" je len vyraz pre tú časť reality, v ktorej svojim chápaním nedokážem najsť a pochopiť poriadok, systém. Ciže z môjho pohľadu je celý vesmír algoritmický, predvídateľný (aj ked nie kazdým), plný najrôznejších zákonov, v každej časti reality ..No každá živá bytosť vníma a chápe iba časť.. Skrze najrôznejšie zmysli vníma rôzne časti reality a následne rôznymi vývojovými stupňami intelektu a spätnej reakcie na Svet sa podiela na vesmírnom procese a jeho vývoji.
Psychika zvierat, ale aj psychika človeka je tiež algoritmická.. Podobne ako aj PC má svoj BIOS(inštinkty) a nad ním operačný systém(racio) personalizovaný rôznymi doplnkovými kultovými aplikáciami... Dušou PC je človek, ktorý mu supluje vôľu (hnanú pocitmi a tie inštinktívnymi aj racio a intuitívnymi algoritmami).
Nepochybujem, že existujú verejné aj neverejné systémi umelej inteligencie, ktoré môžu pracovať plne samostatne..
v Umelej Inteligencií sa podla mna dá v zriedenej forme suplovat dosť veľká časť ľudskej psychiky, vrátane pocitov a emocií (indikátory hladín), spúšťajúce rôzne ďalšie procesy...
NO TEN ZáSADNY ROZDIEL.. Je v tom že simulácia, môže robiť všetko rovnako, ale svetlo neuvidí, zvuk nezačuje, dotyk nezacíti.. Algoritmika nepotrebuje zhmotnenie vnemov...
PRETO MAM POCIT, ZE VEDOMIE JE transcendentný DIVAK, vo chvílach, ked vníma algoritmiku daného živého jedinca.. Akoby Zmysly - Zrak, Sluch, Čuch, Chuť, Hmat nepotrebovali aby pri tom bolo moje vedomie.. Celá algoritmika vnemov, ich spracovania, vyhodnotenia a spätnej reakcie, nepotrebuje aby tie vnemy boli "žive" aby som ich naozaj vnímal.. (Vnem - vedomie sa zhasína keď zaspím, odpadnem, znova ožíva ked snívam alebo sa prebudím, no zvláštny stav je námesačnosť, alebo určitý šok po zranení, ked človek reálne používa zmysli a funguje, ale nepamätá si to)
Chcem tým povedať, že algoritmika ako taká (či už v počítači alebo vo vesmire) je sama o sebe mŕtva a to čo ju robí živou je DUCH. Duch ktorého jedným z atribútov je vedomie, ktoré nemá algoritmickú povahu (Vedomie-divák).. Ťažko sa to vysvetluje. Každý vnem, aj ked sa dá opísať približne pomocou známych pojmov, vo svojej podstate je neuchopiteľný, jedinečný. Skutočný obraz v očiach, zvuk, vôňa.. je to čosi, čo sa v plnosti nedá opísať žiadnymi slovami... Vždy to bude len slabý odvar toho skutočného zážitku.
Ten rozdiel je vidno práve, ked porovnávaš umelú inteligenciu a živé bytosti, človeka: vedie ma to k uvedomeniu, že strojová algoritmika iba imituje, a ja aj napriek tomu že som algoritmická bytosť, reálne vnímam, vidím, počujem... V tom je rozdiel medzi skutočným Vedomím Ducha a práznou algoritmickou simuláciou.
Aj Boh mohol kľudne stvoriť presne taký istý vesmír, ale všetky bytosti bez vedomia.. Iba čistý algoritmus.. Všetko by sa dialo presne tak isto, ale vnem by bol "mrtvy", respektíve žiadny vnem by nebol, bola by to iba simulácia, vesmírny stroj. No vesmír je živý práve kvôli vedomiu. Z môjho pohľadu je vedomie každého živého tvora niečo, čo síce vníma algoritmiku roznych častí vesmíru (sprostredkovanú zmyslovými orgánmi), ale samo nie je súčasťou tejto algoritmiky...(Je to zrejme niečo nesmrteľné, večné) Všetky ostatné časti psychiky ano.
Neviem či na toto narážali egypťania ked rozlišovali KA a BA. To prvé ako egregoriálnu podstatu duše človeka, jeho pozemskú osobnosť a to druhé ako večného ducha. Vedomie ako čosi nadčasove a naddimenzionálne a univerzálne. Môže sa dívať zmyslami hociktorého živého tvora v celom vesmíre a žiť jeho život.. Potreboval by som tomu lepšie porozumieť...