Tieto dve filozofické tvrdenia sú dosť kľúčové. Môj pohľad na vec, (iba názor, možno v niečom aj mylný):

1. Hovorí že existuje nesmierna inteligencia a existujú základné diely vesmíru (materia,informácia,miera). Tá inteligencia (najmúdrejšia vo vesmíre) zo základných prvkov vytvorila základnú kostru (štruktúru) vložených algoritmík (z týchto základných prvkov) - miery predurčenia - čiže akési koryto osudu "všetkého čo je"- ktoré je dosť široké pre rôzne prípustné varianty procesov. Každopádne koryto sa naplní celé, aj ked hlavný prúd (Zámer) tečie stredom a blízko brehov to sú už varianty božieho dopustenia za ktorými sa rúca každý neželaný trend (narazí na breh a ďalej sa nedostane). Každá jedna matrica dáva priestor pre manévrovanie -mnohovariantnosť procesov v nej.
Niektoré matrice sú živé - egregoriálne - (z psychického hľadiska algoritmické moduly) - majú zmyslové moduly ktorými subjektívne vnímajú im určenú časť objektívnej reality (tak ako človek má napríklad zrak, sluch atd. - podobných rôznorodých zmyslov z ktorých každý dakáže vnímať inú časť reality(akoby cez filter) môžu byť miliony rovnako ako entít ich nositeľov...), majú vedomie ktoré prijíma "obraz" danej subjektívnej reality, určitú mieru rozumu (potenciál chápať - tiež algoritmika a logika) a tak ako všetko živé, sú súčasťou štruktúrovanej siete (sebe rovných, aj hierarchicky vyšších a nižších bytostí - v podstate matríc-egregorov)
Práve logická činnosť týchto elementov živej štruktúry, naplna koryto Božieho predurčenia, rôznorodou algoritmikou myslenia v súlade s mnohovariantnosťou ktorú umožňuje každá matrica.
Bez inteligencie a inteligentne nastavených štruktúr matríc by vo vesmíre neexistovalo nič, čo by bolo možné nazvať Vývojom. Vývoj bez inteligencie istotne nie je možný.
Inak len doplním, aby to niekoho nezavádzalo - Matrica (Miera) nikdy neexistuje sama o sebe, bez Informácie a Materie. Vždy len spolu.

2. pohľad na svet tiež predstavuje že existujú základné stavebné prvky vesmíru (niečo z čoho možno tvoriť), no akýkoľvej "Vývoj" čohokoľvek predpokladá aspoň nejakú malú inteligenciu - entitu (aspoň s IQ 1/10n). Pretože inak možno hovoriť iba o nekonečnom chaose. Vývoj predsa predpokladá že "niečo či niekto" v určitom okamihu postrehne ked chaos-náhoda zrovna "vymodeluje" niečo užitočne, stopne to, zapamäta si to a bude to tvoriť úmyselne. (No ako rozozná čo je užitočné a čo nie)
Avšak tento svetonázor, ak vôbec predpokladá "na počiatku" nejakú bytosť, tak zrejme úplne hlúpu, ktorá sa časom bude "vyvýjať" a tvoriť vesmír..(prvotnú baktériu? vírus?)
No ak by bola na pociatku "carte blanche" "inteligencia" (čosi také ako keby sa narodil človek bez zraku, sluchu, čuchu, hmatu a chuti)
Ako by vôbec v chaose bol schopný rozoznávať Objekty a Procesy ked pred tým žiadne nepoznal? Ved ani človek nedokáže rozoznať objekt ktorý nikdy zmyslovo neuchopil. Iba ak alegoricky - pričom sa transformáciou kompresiou obrazu stratí množstvo pôvodných dát.
Proste myšlienka že múdrosť vzniká z ničoho, že intelekt rastie sám od seba, sa mi zdá na hlavu obrárená.

Poznanie neprichádza a ani nemôže prichádzať z ničoho, z chaosu - ale tak že potenciálny intelekt sa "dotýka" fragmentov poznania väčšieho rozsahu a stupňa než vlastní sám. Všetko čo človek vie, prichádza do neho zvonka, po fragmentoch a on to algoritmikou svojej psychiky a rozumu spracováva a pritom tvorí v súlade a v hraniciach svojho predurčenia..
Bolo by to na dlhé rozprávanie, toto je len veľmi hrubo - kostrbato povedané.