Snažím sa poukázať na to, že človek ako "inteligentný tvor" má k dispozícii okrem "adaptability osobnej a genetickej aj "možnosť" ovplyvňovať, teda meniť vonkajšie prostredie tak ako potrebuje na svoje prežitie.
Adaptivita -vlastnosť všetkých živých organizmov. Schopnosť prispôsobiť sa vonkajšiemu prostrediu. Adaptivný systém "hľada" vhodnu strategie na prispôsobenie vždy, keďa sa zmení vonkajšie prostredie. Ak "zajtra" budú tie isté vonkajšie zmeny ako "prevčerom", musí znovu sa prispôsobovať. Adaptivita je viac ako "regulácia". Má viacero "spätných väzieb" a v regulačných mechanizmoch existujú "premenlivé parametre" a "prepínanie regulačných algoritmov". Preto sa prispôsobuje lepšie ako bežný systém so spätnou vazbou.
Učiací sa systém má pamäť a pamäté si súbor vonkajších podmienok a najlepšiu stratégiu na prispôsobenie sa k nim. Ak "zajtra" bude zmena vonkajších podmienok rovnaká ako "predvčerom", nepotrebuje "hľadať" vhodnú stratégiu, ale ju vytiahne z pamäti. Prispôsobí sa zmene vonkajších podmienok rýchlejšie ako systém adaptívný. Ale stále sa vonkajším podmienkám "prispôsobuje.
Ale "inteligentný systém" dokáže na rozdiel aod učiacehosa a adaptivného, aj "meniť vonkajšie prostredie", aby ho (zatiaľ čiastočne) prispôsobil pre svoje potreby. Preto má v pamäti množtvo stále sa učiacích "modelov svojho správania" aj "modelov vonkajšieho prostredie", lebo musí vedieť, čo sa stane vo vonkajšom prostredí, ak doň zasiahne. Viď chovanie sa vodiča automobilu na dialnici.
V tom prípade, pre človeka, ako "inteligentný systém" jeho inteligencia tak trocha negatívne vplýva na genetické mechanizmy dlhého dosahu tým, že dokáže meniť okolité prostredie.
Mohli by sme diskutovať o tom, či je "inteligentnejší" človek alebo príroda. Lebo zmeny, ktoré robíme môžu z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť našu existenciu (Viď knihy Konráda Lorentza, ktorý dostal Nobelovku za "etológiu" - chovanie zvierat, rýb, vtákov -spoločné modely v ich správani. Prvý začal písať knihy o tom, ako ludia negatívne ovplyvňujú prírodu).
Nad tým všetkým je pravda už staršie konštatovanie, že "ľudská myseľ je recentný vytvor tejto planéty" -Sherington. Zdá sa že to tak je, tak že Gaia - živá bytosť, dostatočne zavčasu ovplyvní naše myslenie a pohľad na svet (úsmevne to píšem, lebo to nevieme dokázať). Genetické mechanizmy sdú tak pomalé, že by nedokázali naše prežitie zaručiť.
Trocha fantazijne: Vzhľadom na to, že slabý "antropický princíp" je dokázaný a "silný " takmer dokázaný, tak sa treba spoľahnúť na nedokázaný "finálný antropický princíp". Ten tvrdí (voľná interpretácia). "Vo vesmíre musí vziknuť inteligentné spracovanie informácií. Ak raz toto spracovanie vznikne, tak už nikdy nezanikne".
Takže zrekme aj "Veswmír" ovplyvňuje naš "myslenie" a "poznanie". Najväčšie nebezpečenstvo pre život na zemi sú "gama záblesky", nedokážeme sa im nijako brániť. genetika nás doviedla tam kde sme a ďalšie rozvijanie inteligencie má na starosti Gaia a Vesmír. Ak je takýto pohľad "prípustný", (v súlade s realitou, ktorú ešte nechápeme) tak určite nájdeme mechanizmy (matematické modely, prístroje a zariadenia), ktoré dokažu zabezpečiť prežitie života aj v podmienkách katastrof vesmírného charakteru.