Aj "konanie dobra" treba chápať ako - vstup do riadenia. Ak človek vstupuje do riadenia, mal by aj chápať procesy ktoré ide ovplyvňovať, vedieť presne čo robí tým ktorým skutkom, a tiež aké pravdepodobné následky a reakcie (na objekt, seba, aj okolie) to prinesie.. Málo kto z ľudí ale natoľko rozumie ľudskej psychike a algoritmike egregorov aby vedel čo spôsobí ten ktorý skutok. Ludia tak poväčšine experimentuju a prax sa ukazuje byť kritériom toho čo je správne a čo nie..

Treba si uvedomiť aj to, že pojem "dobro" pre človeka s nerozvinutou Ľudskou psychikou je vždy do určitej miery subjektívny (skreslený, sebecký). A preto častokrát spätnú reakciu na svoj čin môže neuvážene vnímať ako "zlo". Pritom pôjde o bežné algoritmy nadradených procesov, ktoré sa snažia uviesť veci do rovnováhy.. Čim viac sa človek skutkami odchyľuje od ideálnej miery (božieho zámeru) alebo urýchľuje periodu zmien, tým prudšie spätné nárazy sa vracajú v určitých periodách.
Objektívne "dobro" je také dobro ktoré neosoží iba človeku, ale spája všetky prírodné a vesmírne procesy do jednoho harmonického procesu.