Dakujem Jox za zaujimavý komentár. Vampírizmus som už v živote zažil, ale napokon som pochopil že príčina je inde:
Problém nie je vo "vampírovi" ale v nás že nedobrovoľne a nezodpovedne dávame viac nez je príjemné a zdravé pre našu psychiku.
1. Na jednej strane je tu človek, s ktorým nám je nepríjemné byť, a chová sa tak, prípadne nás núti robiť veci ktoré nás psychicky vyčerpávajú..
2. Na druhej strane sme tu my, ktorý by sme mali byť zodpovedný za svoje šťastie a svoju vnútornú psychickú rovnováhu. No určite nezdravé stereotipy ktoré si mýlime so svedomím nás nútia dávať viac, než je pre nás zdravé.. Porušujeme voči sebe BOZP. Napríklad kresťanstvo nás učí myslieť na druhých viac ako na seba, na seba zabúdať - to je ale psychologická mína. Ved človek nemôže dávať, ked už všetko rozdal, aj svoje psychické zdravie. Len harmonia môže rozdávať harmoniu. Preto je dôležitá zodpovednosť k sebe, svojmu fyzickému aj psychickému zdraviu. Pomáhať a dávať ano, ale iba toľko ak tým neubližujem sebe (snád len okrem životne dôležitých výnimiek) a nerozladujem svoj stroj psychiky a zdravie.
Ak sa jedná o kolegov a príbuzných, ktorí nám sťažujú život je to tažšie.. Nie vždy sa dá byť tak ideálne naladený ako sa píše v článku, ale pomáhal som si buď tým že som dotyčnému povedal že jeho správanie mi ubližuje (je to aj o umení zvoliť vhodné zmierlivé slová). Niekedy ked to nepomohlo, použil som pozitívne virtuálne modelovanie reality, čo sposobilo že buď sa daný človek uvedomil, alebo nebol schopný zostať a behom nejakého času sám odišiel do inej práce. No veľa je to aj o empatií, ked clovek vidí svet, vztahy, správanie ludí kaleidoskopicky tak to deprimuje. Ale akonáhle si skladáte mozajku, tak vás opantá neobyčajný pokoj a citite sa byt nad vecou.