Asi by si šamanizmus vyžadoval samostatný článok, tak len veľmi, veľmi zjednodušene:

Šamanizmus sa zrodil spolu s totemizmom, rozvíjal sa i vo fetišizme a animizme. Základnou súčasťou šamanských rituálov je "mágia". Ľudia v čase jeho vzniku boli veľmi religiózni a verili silam duchov (t.j. egregorov) a tí, čo boli na ich pôsobenie citlivejší, dostali poverenie robiť šamanov.
Ide teda o prístup k egregorom, do kolektívneho podvedomia daného kmeňa. Skutoční šamani na rozdiel od mágov, koldunov, znacharov skoro vždy robili verejný "dialóg" s duchmi, v otvorenom rituáli, keď vstupovali do tranzu, a potom dávali v rôznej symbolike pre kmeň dôležitú riadiacu info.
Tranz môžeme definovať ako stav čiastočného odpojenia vedomia a čiastočné zvýšenie možností priameho podvedomého prístupu do svojho podvedomia a cez to potom do oblasti kolektívneho podvedomia daného kmeňa.
Počas tranzu dokáže šaman čítať časť egregoriálnej info a je viac zombie egregoru ako manager riadiaci algoritmiku egregoru, teda jedinec schopný vplývať svojou vôľou na "ducha" v smere svojho výberu, cieľa (čo dokáže napr. GP, ktorý pozná "kľúče" vstupu do mnohých egregorov, ktoré sám vytvoril, a najmä do hierarchicky najvyššieho pozemského, globálneho riadiaceho egregoru, v ktorých plní funkciu "managera" daného agregátneho biopoľa).

Čiže ide v podstate o umenie vstupovať do egregorov-biopolí a využívať sčasti riadenie egregoriálnej algoritmiky (matrice), postupovať po matrici pri hľadaní potrebnej info a nalaďovať svoju psychiku na tzv. matricové uzly egregoru.
Šaman následne robí transláciu toku informácie v rôznych hlasových, pohybových symboloch-kódoch, ktoré po skončení tranzu mohol sčasti rozšifrovať a taktiež aj niektorí členovia kmeňa. Každý na šamanský rituál odreaguje svojimi myšlienkami, a tak sa to "premelie" cez kolektívne podvedomie a realizuje sa určitá korekcia algoritmiky egregoru.

Kultúra šamanizmu sa zachovala doteraz a viacerí mali možnosť na vlastné oči vidieť, čo prebieha po iniciácii šamana egregorom. Ten sa následne stáva jeho otrokom - zombíkom s démonickými prvkami psychiky.
Po iniciácii je väčšia časť psychiky riadená iniciačným egregorom a v tom je celý "kľúč" k chápaniu všetkých subkultúr védicko-znacharskej kultúry, ktorá zamenila šamanizmus - až po dnešné dni.

V nasledných obdobiach, keď nastúpil boj o lepšiu ekologickú nišu pri raste populácie na Zemi, šamanizmus postupne degradoval. To znamenalo prechod k triedne rozvrstvenej spoločnosti a moci sa chopili nadkmeňové znacharské štruktúry - spočiatku žreci pôsobiaci v prospech svojho kmeňa, či väčšej štruktúry. Tí z viacerých dôvodov neskôr degradovali na znacharov regionálnej alebo globálnej úrovne.

Nie je známe kedy presne došlo k degradácii šamanizmu, ale HNR predurčil "magické" schopnosti ľudí (sú v potenciále ich rozvoja), ale nemôžu vystúpiť za určité hranice. Šamani-mágovia, znachari ovládajúci egregoriálnu mágiu postupne stratili schopnosť slobodného prenikania do egregorov a museli začať používať určité protézy - halucinogény, alkohol, bubnovanie, bojové tance ai.
Tieto prostriedky na rýchlejší vstup do tranzu majú aj vedľajšie účinky - kazí sa prirodzené biopole človeka, zhoršuje sa kvalita sčítania info z egregoru a zamieňa sa egregoriálna informácia za určité abstrakcie.
Takto je to v drvivej väčšine po celom svete, žiaden kontinent nevynímajúc.

Pri bubnovaní a bojových tancoch sa tvoria v organizme rovnaké látky (len v menšej miere) ako pri používaní halucinogénov. Ich vplyv je dvojaký:
1) Aktivizujú prácu ľavej hemisféry, ktorá zodpovedá za abstraktnú logiku, a to rozvíja fantáziu sčasti odtrhnutú od Objektívnej reality.
2) Kazí sa biopole človeka, blokuje sa normálna obmena infa medzi ním a okolitým svetom a zároveň sa poškodzuje a oslabuje práca pravej hemisféry, čím vzniká neadekvátny príjem vonkajšej informácie psychikou.
Uvažuje sa aj, že halucinogény a "halucinogenné praktiky" boli podhodené šamanom "zvonku", t.j. od tých, čo chápali viac (znalejších démonov)..:))