Možno by bolo zaujímavé preskúmať vývoj ruštiny nielen pod vplyvom cieleného mrzačenia, ale aj pod vplyvom rozširovania sa regionálnej ruskej civilizácie napríklad smerom do strednej Ázie a pod. Tj. nielen čo dala ruština národom, ale aj čo dali národy ruštine.

A ďalšia otázka - môže podobný proces rozširovania sa regionálnej ruskej civilizácie pokračovať aj naďalej, tentoraz už v dosť iných podmienkach oveľa viac globalizovaného sveta? Resp. do akej miery to môže prebiehať aj dnes? Aký vplyv by to malo na ruštinu?

Inak Zaznobin povedal, že každý jazyk možno preložiť do ruštiny, no naopak je to už ťažšie. Do akej miery má pravdu?

Ide o to, z ktorého konca začať. V Rusku celkom prirodzene začali s ruštinou. My to môžeme chytiť za trochu iný koniec, no nakoniec by sme mali dokovergovať k niečomu spoločnému (nejaký globálny jazyk sa časom vykryštalizuje tak či tak, len ten proces nenechať úplne na "samo"vývoj.)


Inak na angličtine ma zaujala jedna fráza:
nezáleží na tom - "It doesn't MATTERs" - nezhmotní, nezmaterializuje sa to.
(možno trochu k tomu, že západ je civilizáciou matérie)