re: " Za nějakou dobu, když naše beseda vešla do klidného koryta, jsem mu zadal otázku, která mě mučila"

možno by som tu nahradil výraz koryto výrazom "PRÚD"..alebo “beseda prešla do kľudnejšieho tempa, plynutia..”

re: “prípadné globálne vystriedanie jazyka anglického, jazykom ruským..”

..kedysi koiné, potom latina, francúzština, angličtina, ruština(?)

V tejto veci konkrétne napríklad s VP úplne nesúhlasím.
Isto, ruština môže byť ako terminologický, komunikačno-programovací jazyk nápomocná v rýchlejšom a hlbšom pochopení tohoto "biogenetického" internetu, jeho fungovania, nastavenia "sieťovej karty", BIOSu a OS daného jedinca..

No troška to pripomína ono "veľkorustvo" nie z jeho menej pozitívnej stránky..

Javí sa tu viacero aspektov a variánt riešenia:

Vieme, že mnohé kľúčové výrazy a prepojené obrazy, ktoré sa nezachovali plne v ruštine, sú v iných jazykoch jasnejśie prítomné, Viď mnohé ďalšie slovanské jazyky, no aj príbuzné germánske, napr. nemčina. Nezabúdal by som ani na potenciál uź existujucej angličtiny a jej schonosť preberať, či vytvárať nové, zatiaľ v nej neprítomné slovné konštrukcie foriem a aj obsahov. Či taktiež koiné dialekt starogréćtiny a latina..

Napr. metakategorická konštrukcia zo starej indoeurópskej elitárnejšej latiny: forma-informacia-existencia(FEI), ako prechodný model možno komplexnejší a ľahšie pohopiteľný bežnému človeku európskemu, no myslím, že aj ruskému . Model MIM sa v tomto zmysle javí byť podstatou skonkretizované FEI.
Preto by bola škoda príliš zabudnúť rozvíjať aj mozaiku iných jazykov..
(No čo keď to tak VP ani nemysleli?)

Celkovo by som možno viac išiel cestou snahy o dobré preklady, preberanie a lokálne obohacovanie funkćných pojmov. Nebáť sa etymologicky gramotne vytvárať v jednotlivých kultúrach, jazykoch termíny a pojmy nové, životu objektívne adekvátnejšie. Zčasti sme to tu už inak aj dávnejśie rozoberali..

Po dostatočnom zdvihnutí úrovne morálky a chápania celkovej mozaiky národov, jej súčiastok, sa môźe prejsť na ďalśí level..kde jazyk, zvuky môžu tiež zostať v noosférickom, agregátno-modulovom “internete” vo forme bezpečnostných kódovacích poistiek. V zásade podobne, ako dneśný “fyzický” internet zo syntetických kovových protéz.

Ako som ale hore písal, má Zaznobin (ako hovorca VP), asi pravdu v tom, že ruśtina má zaujímavý intelektuálno-intuitívny potenciál..

..Ďalej by ale ešte asi vznikala otázka rekonštrukcie ruštiny po jej rôznych re- a deformách na pôvodných až cca.49, či “od” konca 147 znakov(podľa rôznych zdrojov). Pričom podľa niektorých záujemcov ide skôr o znakové a nie hláskové písmo, resp. presnejśie o kombináciu.a navyše v holografickej 3-D projekcii “protovédického”(brať s rezervou) zaznamenávania informácii.. s extrémne vysokou informačnou hustotou..
Zrejme by to bolo ale ľahšie, ako sa učíť tisíce čínskych znakov, čo je ďalším mantinelom funkčnosti , prístupnosti budúceho globálneho komunikažného štandardu.
Vieme predsa, že inak by hrozila znova stratifikácia spoločnosti ako v dnešnej Číne. Prosto podľa toho, kto vie koľko hieroGlyfov a tým disponuje vyššou mierou chápania..transgeneraćným informačným zdrojom ..

Ďalšou je varianta latinizácie, internacionalizácie ruštiny s pridaním množstva špecifických znakov..foném,
Prípadne samozrejme kombinácie jednotlivých variánt..

To len tak narýchlo..