Dieťa sa spýta:
"Ako sa hrá na klavír?"
Môžete mu to ukázať..

No skôr, ći neskôr, na x+1.hodine príde k otázke ďalśej..
dieťa samé, alebo s Vašou pomocou sa spýta:
"Prečo hrám na klavír?"
T.j., že ide o jeden z možných prostriedkov, nástrojov komunikácie, sebavyjadrovania, sebazpoznávania a preDávania nejakých nálad (emócii= individuálno-kolektívnych informačných modulov) ďalej. InFormovanie.

Keď si dieťa zodpovedá otázku:
Prečo?
bude ďalej schopné riešiť otázku:
Ako?
V človeku to je predprogramované.
Inak väčšinou "vyhorí" a/alebo ochorie.

Toľko k prvej etape príkladu kladenia správnych, stále lepśích otázok..

Posuňme tému ďalej, k žalúdku nášmu každodennému a tým ešte konkrétnejśej predstave(obrazu chutí), bližšej zvieratku v nás..

Aby sme sa dopredu vyhli kofliktu nevesta-svokra a založili veselšie predpoklady rodinného života, môźe budúca šikovná gazdiná prudko premúdrej starej dáme, na otázku schopnosti pećenia buchiet odpovedať protiotázkou:
A nejdeme sa radšej prejsť do záhrady na vzduch v pre zdravie, kľud a "dlhśí dych" tak peknom počasí?

Keď sa vrátia, porovnajú si vzájomne svoje jedinečné rodinné tradície "skladania", miešania, spôsobov kvasenia cesta, spolu s neskrývaným obdivom k dovtedy im neznámym technológiám vyvinutým generáciami tej-ktorej línie babiek.. Raz hovorí staršia, potom zas mladšia a naopak a tak dokola 2-3 krát. Tak obohatili a skorigovali si svoje zvyky, zlepśili navzájom techniky
a obe sú samy o sebe odvtedy múdrejśie i ďalśie generácie budú šikovnejśie..

My sme len staré známe veci abstrahovali,
že by sa cielene, úmyselne, vedome uźívať a meniť dali.
Emócie bez schopnosti ich vedomej zmeny(ratio),
sú železnou košeľou, čo v prúde rieky topí.
No neobliecť si ju zámerne pred bojom, budúce problémy kopí.
Bo vedome vyhýbať sa všetkým strelám v daźdi,
nikto schopný nie je navźdy.

Chápete, kam mierim?