Ak by sa podarilo Stalinovi(alebo vtedajšiemu blízkemu okruhu podobne mysliacich) okrem uvedenej práce o "ekonomických problémoch socializmu" ohraničiť sa voči marxizmu aj terminologicky, možno by ho v podstate už nebolo malo aź taký zmysel zavraždiť..

Družstevný podnikavý socializmus, očistený od základných "mín" marxizmu, by nedegradoval a aj ekonomicky by západnejśi model ekonomiky isto predčil.

T.j., aj cirkev by sa musela urýchlene adaptovať, alebo by výraznejšie v spoločnosti degradovala.
Neprišlo by k roku ´68 a ani k roku ´89.
Reštitúcie by boli teda v princípe dnes mimo hry.

Aktuálne môžu mať naopak za istej konštelácie tzv. "reštitúcie" aj veľmi pozitívne stránky. I keď chápem pri pohľade, na zväčša stále ešte skôr bezprízorné stádo, z pozície tých skutočných, zodpovednejśích a gramotnejšich kresťanov v cirkvi, isté obavy.

Navyše je otázka morálnosti reštitúcii veľmi vážna.
Vieme predsa, ako cirkev tie majetky počas stáročí až prečasto nadobúdala.. (a ani "darovanie" stáročia tupenými ovcami, nie je objektívne pred Bphom určite zrovna v poriadku..)

Síce je pravda, že možno k "prostriedkom" niekedy trochu menej temne, ako bratia starší v nevere, no to by už bol ďalší náväzný, podstatný príbeh..
..a neviem, či majú tí, čo sa hlásia k odkazu Issu z Nasarie, právo do tej miery sa odvolávať na "menšie zlo"..

Tož život sám..a každý z nás v ňom..ukáže, kudy kam.