Moje prvotné kritérium identifikácie degradácie bolo - neudržateľný rozvoj nie je rozvojom. A z pohľadu koho má ísť o udržateľnosť v medziach daných cieľmi? Zrejme z pohľadu optimálneho Predurčenia... toľko k môjmu prvotnému nápadu.

Teda ja som degradáciu zadefinoval prakticky ako vybočenie z optima, príp. za hranice katastrofy/dopustenia. Takto zadefinovaný pojem degradácia je však len ďalšie slovo navyše pre "vybočenie z Predurčenia". To by akurát tak viedlo k zhoršeniu pojmového aparátu a teda aj k zhoršeniu schopnosti uvažovať...

Takže v prvom rade si treba ozrejmiť, čo to tá degradácia vôbec je. Kolegovia z VP (ľudia starostlivo vyberajúci každé slovo, aby bol nimi používaný pojmový aparát v čo najväčšom súlade s objektívnou realitou) ju zadefinovali inak ako ja:

"Strata súrozmernosti - z(s)ladenia je degradáciou" (a ďalej to pokračuje ešte zaujímavejšie)

Ak si všimneš, tak je to niečo iné ako "vybočenie z optima za hranicu katastrof". K tomu poviem ešte to, že áno, treba hľadať súvislosti a podobnosti, no aj to s mierou resp. čo najdôslednejšie - aby sme potom napríklad do čaju nedávali šťavu z pomaranča a citrón nejedli celý...

Teda späť k definícii - Degradácia = strata sú(roz)mernosti/zladenia

Pre súlad, harmóniu, súmernosť... by bolo možno veľmi ťažké nájsť vyčerpávajúcu definíciu, nejaký pojmový popis. Máme však pre ne cit, ak máme správne naladené stereotypy vnímania.

Preto podľa mňa Udo písal o nastavení vnímania, chápaní súvislostí, vzťahov, tendencií..., či holografickom zobrazení celostnosti pomocou jedného z fragmentov (perníková chalúpka)... apelujúc pri tom na morálku ako nevyhnutnú súčasť procesov vnímania, rozpoznávania, chápania...

No hej, len Udo rád chodí okolo horúcej kaše (často aj dve tri kolečká), takže druhí nie vždy pochopia, kam mieri. Robí to asi preto, lebo aj cesta je často zaujímavá a nielen samotný cieľ... alebo sa mýlim :-)