V diskusii k predošlým dielom sa venovalo mnoho priestoru k matricovému riadeniu ako takému. Boli tam (dobre pochopiteľné) pochybnosti o tom, či ide o objektívny jav alebo len o neopodstatnenú domýšľavosť. Dovolím si k tomu niečo málo poznamenať.

Nedávno som dočítal posledný gambit (anglickú verziu) do konca a berúc ho ako (celkom dobrú) analytickú prácu a nie len ako (podľa mňa dosť zlý) kus prózy, som si začal klásť podobné otázky - sú tie matrice naozajstné? Ako fungujú? Prečo to tak je?...

Zistil som, že mi veľmi prekážal ešte stále (nevedome) utkvený stereotyp rozdeľovania sveta na hmotu a duchovno, vedu a náboženstvo a podobne. Nie je to žiadna maličkosť a nedá sa to celkom odbiť jednoduchými frázami typu “telo a duch jedno jest.“ Vysvetlím to preto podrobnejšie.

Zamerajme sa napríklad na vedecko-materialistický ateizmus. Je to v prvom rade jedna z ciest, ako sa subjektívne priblížiť k objektívnej realite a zároveň je jasné, že všetky aspekty objektívnej reality nemôže popísať bezozvyšku (tak ako každé učenie = spôsob nazerania na svet; DVTR/KOB nevynímajúc, hoci sa zdá, že DVTR poskytuje doposiaľ najlepší spôsob, ako sa k realite priblížiť). Inými slovami - každodenná skúsenosť ukazuje, že existujú javy, ktoré oficiálna veda (nikdy) nedokáže vysvetliť. Ortodoxný prívrženec vedecko-materialistického ateizmu má dve možnosti:
1. Javy vedou nevysvetliteľné bude ignorovať alebo ich bude považovať za náhodu.
2. Uvedomí si, že jeho svetonázor predstavuje iba jeden zo SUBJEKTÍVNYCH spôsobov ako sa priblížiť k OBJEKTÍVNEJ realite, tj. jeho uvažovanie je/bolo obmedzené len v istej rovine, pričom:

V objektívnej realite neexistuje nič také ako (rôzne sa prelínajúce a(lebo) vzájomne vložené) úrovne chápania. Tieto úrovne sú len produktom subjektivizmu - nič viac. Niet žiadneho rozdelenia na materiálno a duchovno, vedu a relígiu, intuitivizmus a racionalizmu,... iba ak v hlavách ľudí. Platí to prívržencov/používateľov akéhokoľvek učenia, metodológie poznania...

Uvedomenie si tejto skutočnosti možno trochu napomôže uveriť, že (pre mnohých) taká “bizarnosť“ ako matrice môžu byť objektívnym javom.