K čomu by vlastne mali byť "za ideálnych podmienok" využívané emócie? Ako okamžitá spätná väzba - forma výchovného, smerovacieho prostriedku? Alebo skôr ako hnací motor, motivácia niekam sa posúvať? Nehmotná odmena, prípadne nehmotný trest? Nehmotné platidlo?

Alebo nie sme konzumenti emócií - ich prijímače ale skôr producenti - vysielače? Zmysel mi skôr dáva, že oboje, alebo ešte lepšie povedané - zosilňovače.

Je možné rozlíšenie intuície a emócie jednoducho na základe toho, kedy daný "pocit" prišiel? Ak pocit prišiel pred činom, je to intuícia, ak po čine - je to emócia, v zmysle urobil si to správne, tu máš dobrý pocit ako odmenu, rob si s ním čo chceš - odmietni ho ak chceš, skonzumuj alebo máš aj možnosť ho zosilniť a poslať ďalej - "nakaziť" ním iných ľudí vo svojom okolí.

Teda toto rozlíšenie I a E by platilo len za predpokladu, že človek nie je naočkovaný emočným šumom (čo väčšina populácie je permanentne z médií) ktoré ho ovplyvnia už pred začatím samotného činu a nie je teda schopný rozlíšiť čo a kedy vlastne zachytil.