Isto..obzvlašť staroslovienčina.
Hoc aj bežná tzv. liturgická..
Mnohé, čo sa v ruštine nezachovalo, zachovalo sa napr. u nás, v chorváčtine, češtine a pod.
No i vo veľmi príbuzdnej koiné, latine, či neskorších tzv. germánskych jazykoch.

Kľúče..
Len vedieť, ako skladať pôvodný jazyk, zrkadlo mysle predkov našich..a hlavne kolektívneho (pod)vedomia, no i technologické "pikošky" ich elít(napr. http://review3d.ru/wp-content/uploads/img_2/6abe32e748eb.jpg), ktoré žiaľ tiež neboli úplne nevinné na zachovávaní inFormačnej pyramídy, prečo ostatne do veľkej miery aj prehrali konceptuálnu, chronologickú, ideologickú i finančnú bitku s tzv. biblickým konceptom.

Ten bol síce podľa niektorých nie nepodstatných parametrov vyspelejší, ako pomalšie (geograficko-meteorologické a ďalšie determinanty) sa rozvíjajúci koncept samoriadenia býv. védickej kultúry, no napr. morálne štandardy mal vo viacerých parametroch pravdepodobne dokonca vyššie. DoČasná Informačno-vojenská operačná schopnosť Amenovho kultu bola však zasa váhovo-štatisticky evidentne z pozície Vis Maior presnejšia, ako potenciálne celospoločenské benefity možno nie až natoľko veľkého morálneho náskoku.

Čo z toho pre nás vyplýva?
Zjednodušene povedané:
Oné "Váhy" masovoštatistického pravdepodobnostného predurčenia vývoja jednotlivých dominantných socio-naturálnych procesov neradno opomínať ani pri zachovávaní operačných priorít.
Vždy sa komunikuje(bojuje?) na všetkých úrovniach naraz, keďže sú prepojené a disciplína myslenia, vôle, je v tomto zmysle len ďalšiou dimenziu želanej, cieľovej, deFinovanej(viď MDP technológia-praktická psychológia DVTR) kulturologickej mat(r)ice. No tu už skôr tenzoru..s príslušnou mierou korelácie, nevyhnutnej konvergencie s matricou-tenzorom Božieho predurčenia, Prozreteľnosti medzi všetkými matricami procesných, procedurálnych "osudov" objektívne možných.
Zhruba tu v skúmanom zmysle daný cyklus spätnoväzbového vzťaku špirály evolúcie končí a upgrade, či downgrade subjekto-objektu pokračuje..

po sedliacky:
Môžem mať pekné myšlienky(želané obrazy budúCnosti), no keď ich realizovať neviem(sprostý, len lenivý, či nedisciplinovaný som), ho..no platné mi budú.

,či
"Sloboda je vedomá nevyhnutnosť."
(Pri dostatočnom poznaní objektívnej reality viem, aká je pravdepodobne objektívne najlepśia moźná varianta ďalśieho kroku pre mňa z pozície Vis Maior a mimo nej sa nachádza pole hry s mierou Božieho dopustenia, delegáciou zodpovednosti na moje obete - bosý beh po horúcom piesku..)

..alebo:
"Sloboda končí tam, kde začína vedomie"
a v tomto zmysle..presnejšie sVedomie, no to sme znova na začiatku od konca cyklu, v dehermeneutizovanej komnate, leveli č.13