ked tak clovek cíta tieto úvahy a diela doslovne velikánov ducha ruského národa minulých storocí a zasne nad ich nadcasovostou a hlbkou, musí si nevdojak polozit otázku (a tú uz dávnejsie polozil aj udo - zostala vsak bez odozvy) - co je prícinou, ze Rusko - Rusi si toho tak vela vytrpeli? Jak velikáni, tak jednoduchý lud. Skúsim odpovedat - je to v podstate zhrnutie toho, co uz tu viackrát zaznelo a co si myslim osobne, ze uz prevazne vsetci uvedomujeme:
- sme súcastou vyssieho celku vzdy po úrovniach az do toho najobjemnejsieho - Vsehomíru. Nemôzme sa preto vydelovat a izolovat, lebo jak múdrost hovorí: Silu retaze urcuje jeho najslabsie ohnivko (clánok). Preto pád celku kvôli slabosti najslabsieho clánku strhne - zomelie aj to najsilnejsie ohnivko - toho najrozhladenejsieho. Preto je potrebné pozdvihovat svoje okolie. A na to pozabudla, resp. zámerne odmietala vzdelanejsia "horná" cast spolocnosti (nielen) cárskeho Ruska.
- na druhej strane - jednoduchý lud - kedze, aj ked sme súcastou celku, sme tu kazdý sám za seba ako indivíduum s vlastnou cestou osobnostného rozvoja - musí namiesto zotrvávania v "blazenej" nevedomosti a konzervovania tohto stavu jak alkoholom, ci iným spôsobom "uspokojovania sa" pod heslom "môj dom, môj hrad - a za plotom nech to slak trafí" takisto samoiniciatívne pracovat na sebe - pozdvihovat sa - zvysovat mieru svojho chápania jak vecí a javov aktuálne prebiehajúcich, tak minulých...

Takze to nejako zhrniem: prícinou tragédie rusov bol nezáujem tých rozhladenejsích o pozdvihnutie tých úbohejsích, a nezáujem tých ubohých o pozdvihnutie seba samých.
Udo, budem rád, ak to doplnís - vtedy som si este netrúfal odpovedat na tvoju otázku...