Ok, ak si chceš tykať, tak v poho..
Aj amíci si tykajú a má to svoje výhody..,
no i vykanie môže mávať svoje opodstatnenie..

"Zázrakov niet, bo život sám zázrakom jest.."

Hry s časom sú pomôcka a až po dlhšom hraní zvykne si človek tú-ktorú hru osvojiť dostatočne.. čo-to sa učíme i mesiace, roky..
Stačí, keď si pre začiatok občas uvedomíš, čo čas je a čo nie.
Keď si ho začneš regulovať.
Ako jogín svoj tep.
Rozlišovať budeš realitu od ilúzie..

Budeš postupne môcť kontrolovať stále viac tzv."časo-tvorných procesov". Procesov celospoločensky dominantných. Až po svoje najbližšie okolie.
Len aby ťa potom hra na Pana času príliš neopantala..
aby si nezabudol na Otca svojho, bo riskoval by si onen list :)