Zdravím Vás všetkých

Prečítala som si Vaše úvahy, v ktorých hovoríte aj o dedičnom hriechu. Náš dedičných hriech spočíva v tom, že sme povýšili náš rozum na pána a nie za nástroj, aby sme sa mohli tu na našej krásnej Zemi pohybovať a živiť sa. Náš mozog, ktorý bol používaný tisícky rokov ako "pán" a z toho dôvodu bol aj patrične namáhaný - už nie je ten aký by mal byť. Dnes už hovoríme o veľkom a malom mozgu a náš nástroj sa pokrivil a zväčšil sa. Tak ako spoznáte alkoholika, že má červený nos a "krvavé" oči, pretože za tie roky alkoholizmu sa mu zmenilo aj fyzické telo.
Vaše úvahy sú síce trefné ale sú to intelektuálne, čiže rozumové výtvory. Človek je človekom preto, že má city a tie sú v jeho živote dôležitejšie ako rozum. Aj intuícia je taká, že nerozmýšľa a preto je vždy pravdivá. Pozor musí to byť intuícia a nie pocit. Pocit je spojenie fantázie s rozumom, preto nemusí byť vždy pravdivý. Ja som mala zážitok prahu smrti. A to bolo v mojej štyridsiatke. A keďže som bola vychovávaná v duchu ateizmu - začala som sa touto otázkou zaoberať. Prečítala som spústu kníh (aj tých hlúpych) a trvalo mi to ďaľších 15 rokov kým som všetko v sebe vyselektovala a začala som byť presvedčená o existencii Boha. Veľmi mi pomohla jedna kniha Vo svetle pravdy - posolsvo grálu. A teraz sú to knihy od Eckharta Tolleho alebo Paula Ferriniho. V jednej z tých kníh je aj o ukrižovaní Krista - v čom tkvie dogma cirkvy? On nebol ukrižovaný ako "obeta" On bol ukrižovaný "pre naše (ľudské) hriechy". Veď on nechcel umrieť, ale mi ľudia sme zavraždili nevinného človeka - syna Božieho. Preto sa nezaoberám ani cirkvou ani farármi - to sú proste inštitúcie ako každé iné. Ktoré oblbujú už stovky rokov ľudí a v tom máte pravdu - že im "imlantujú" pocit viny. Veď keby Ježiš zomrel za naše hriechy, tak sa predsa už nenarodí žiadny hriešny človek - ale všetci budú dobrí, láskaví, milosrdní a proste takí akých ich Boh chce mať. A keďže v tomto prípade verím aj v reinkarnáciu, tak deti, ktoré sa rodia majú na tomto svete svoje poslanie, ktoré musia napraviť-vyrovnať.
Je to síce môj názor a nemusíte s ním súhlasiť, ktorý možno ani nesúvisí s témou ale myslím si, že by stačilo keby sa ľudia chovali ako to Ježiš povedal. "Nerob druhému, čo nechceš aby tebe robili iní."
Stačí ak ľudia budú na druhom človeku hľadať jeho dobrú stránku a na tej budú stavať. Zrealizovať to je veľmi ťažké, pretože o dobro sa treba stále namáhať a zlu sa stačí len poddať. A, žiaľ , väčšina ľudí sa z lenivosti ducha radšej poddá - je to bez námahy.