Pojem „Rád-orden“ sa zjavil v 11.-12. stor. v spojení s vytváraním prvých vojensko-mníšskych rytierskych únií v čase križiackych výprav do Palestíny. Slovo „orden“ (z nem. orden, z lat. ordo – rád, rozdelenie) označuje znak odlíšenia. Rády boli predurčené na dezintegrovanú kontrolu vládnych režimov hlavne v Záp. Európe. Väčšina vystupovala pod menom Krista a boli podriadené pápežovi. O niečo neskôr mnohé rády formálne potvrdzovali monarchovia svojou mocou a podporovali ich činnosť na území svojho štátu. Monarchovia sa mohli menovať do čela rádu alebo byť čestnými členmi – čo vo väčšine prípadov bolo priznaním moci GP nad vrchnosťou štátu a riadenie rádu bolo začlenené do systému „stabilného“ (v zmysle predvídateľnosti správania sa monarchu a jeho suity)
vonkajšieho riadenia (stačí sa dnes pozrieť na suitu „nášho“ p-rezidenta GP a hneď viete, že je riadený zvonku a to zo strany Veľkého Satana a netreba moc premýšľať, kde je vyššia rezidentúra riadenia).
Členovia rádov nosili odlišný odev s našitými rôznymi krížmi. Monarcha mohol mať vyšší stupeň zasvätenia do nejakého lokálneho alebo i globálneho projektu, no mohlo to byť aj naopak a veľmajster rádu bol zasvätený ešte vyššie. Monarcha síce mohol patriť k veľmi vysokému rádu a pri svojom dvore si mohol vytvoriť svoj vnútroštátny rád, no ten mohol byť začlenený aj do nadštátneho rádu – s vyšším zasvätením ako monarcha, pričom každý rád mal viacero stupňov zasvätenia. Odpadlíctvo sa v mnohých prípadoch trestalo rýchlo a kruto.

1.BENEDIKTÍNI – najstarší a najväčší rád, vznikol v 6. stor. Jeho charta vyžaduje trvalý pobyt v kláštore a povinnú prácu – „Modli sa a pracuj!“ Oni položili základ exoterickej kultúry Západu – napr. zaviedli pitie kávy, vynašli šampanské, vytvorili hudobnú notáciu ai.
Poväčšine sú to tvorivé osobnosti, ktoré sa zaoberajú literatúrou, umením. Vytvárali druhotné základy biblickej kultúry v izolácii a v ich „čistote“. Predstavujú svojský „etalón“ pôvodnej európskej biblickej kultúry.

2.FRANTIŠKÁNI– pôvodný rád založil r. 1209 sv. František s Assisi a bol to spočiatku žobravý rád s ich hlavnou požiadavkou – chudobou. Chodili po svete, kázali, robili charitu a starali sa o chorých. Ak benediktíni tvorili „etalón“ pre strednú a bohatú triedu, tak františkáni boli príkladom pre chudobu a otrokov, presne v zmysle biblického predurčenia "kresťanov".

3.JOHANITI (hospitaliti) – ako rád uznaný r. 1113 pápežom Pascalom II v Jeruzaleme a bol zasvätený židovskému „prorokovi“ sv. Jánovi Krstiteľovi (ako fetiš majú fragment pravej ruky Jána Krstiteľa – morbiďaci..-) ). Symbolom je červený kríž, cez ktorý sa starý rád dostal pod pláštikom humanizmu do množstva štátov sveta. Bol to predchodca dnešného Červeného kríža, pre ktorý ako je známe „neexistujú“ hranice, čo sa aj využívalo pri získavaní informácií. Dnes je to „najdemokratickejší“ rád, ktorý dnes vedie kresťanskú propagandu bez ohľadu na rôznorodosť „kresťanstva“ (katolíci, protestanti, pravoslávni..).
Johaniti po vytlačení z Palestíny v r. 1291 prešli na Cyprus a zač. 14. stor. presídlili na Rodos a v r. 1530 na Maltu. Veľká franc. revolúcia zasadila rádu veľkú ranu a r. 1798 stratili Maltu, a potom aj iné panstvá a postupne stratili svoj niekdajší význam. Dekrétom z r. 1792 bol ich majetok vo FRA skonfiškovaný a r. 1798 Napoleon obsadil Maltu, čím rytierov prinútil hľadať si nové útočisko. Väčšina rytierov ustúpila až do Ruska, kde cár Pavol I bol zvolený za veľmajstra, aby oživil starú slávu Johanitov, no po atentáte na neho v r. 1801 akoby rád prestal existovať.
V r. 1834 bola rezidencia Johanitov prenesená do Ríma.
V r. 1879 bola snaha Rád oživiť, keď pápež Lev XIII obnovil úrad veľmajstra a v ďalších 3 rokoch boli do neho zorganizované vetve v TAL, NEM a SPAIN. No v tom čase už GP odoberal právomoci „kresťanským“ rádom a odovzdával ich svetským.
Dnes je rád aktívny v NEM, GB, Švajčiarsku (kde má aj jedno z propagandistických centier), Švédsku, USA a inde a je známy pod názvom Maltézsky rád. Rád má okolo 8 000 členov, väčšinou aristokratov. S cieľom rozšíriť vplyv rádu sa od r. 1961 do neho prijímajú aj vplyvné persony s nearistokratickým pôvodom. Formálne sa zaoberajú duchovno-blahodarnou činnosťou, v realite však majú reakčný politický charakter. Pre zaujímavosť – za členov Maltézskych rytierov boli zo Slovenska "vysvätení" Vlado Mečiar a Paľko Hrušovský..

4.TEUTÓNSKY RÁD (Nemecký rád, Rád nositeľov kríža alebo Rád nemeckých rytierov) – vznikol koncom 12. stor. a v r. 1198 bol potvrdený Inocentom III. Mal veľké pozemkové majetky v NEM a v južnej Európe a snažil sa uchvátiť aj ruskú zem. Rozhodujúca bitka sa konala r. 1242 pri Čudskom jazere (dnes Estónsko) a utrpel drvivú porážku od Alexandra Nevského. Tento nemecký duchovno-rytiersky rád realizoval v 13.-15. stor. feudálnu agresiu vo vých. Európe v mene Krista. Hlavným oporným bodom bolo Prusko a jeho sekularizáciou stratil Rád veľa zo svojej sily. V čase napoleonských vojen bol Rád rozpustený a reorganizovať sa ho podarilo až v čase 1. svet. vojny. Počas nacistickej perzekúcie bola jeho činnosť minimálna. Po vojne boli Rádu vrátené anektované rakúske majetky, ale už v r. 1947 bol dekrétom o anulovaní Rád formálne zrušený. No neskôr sa oživil v RAK a NEM a formálne dokonca i v ČSSR. Za zásluhy o úspešné vykrádanie Slovenska, aj nemeckými transnacionálnymi korporáciami, bol do Rádu nemeckých rytierov prijatý mantacký karierista Rudolf Schuster.
V histórii nemeckých rytierov je zaujímavý fakt, že „všetko je jedno“ ak sa rádovo-masonským štruktúram zadá nejaká úloha a GP sa potom rozhodne ináč a zadá nejaký ďalší politický scenár, pričom sa dá „elite“ pohrať na globálnych vodcov, v prípade, že ciele jelít spadajú do jeho cieľov:
Nacisti zvrhli činnosť tohto „kresťanského“ rádu a taktiež prenasledovali kňazov iných rádov, ako aj potomkov tých pruských aristokratických rodov, ktorých korene siahali až k prvým zakladajúcim rytierom Rádu.
Napriek tomu si nacisti požičali jeho meno pre ciele 3. Reichu a pokladali sa za nástupcov diela Rádu, hlavne v oblasti geopolitiky. Doktrína Rádu bola totiž : „Drang nach Osten“. Nacisti sa zmocnili aj majetku Rádu v RAK po anšluse, ako aj v ČR po vyhlásení Protektorátu v r. 1939. Himmler mal inšpiráciu vytvoriť nejaký vlastný „Teutónsky rád“, s cieľom oživenia nemeckej vojenskej sily. Do tohto „rádu“ vstúpilo 10 ríšskych vodcov na čele s R. Heydrichom. Klasické prelínanie tvári fašizmu, v tomto prípade z biblickej podoby do svetskej (v podstate tiež biblickej, ale viac skrytej).

Lahôdky, t.j. Dominikáni, Templári a Jezuiti so špecifickými misiami - na pokračovanie.