To, že čas je "hmotný" nie je podľa mňa v rozpore s teóriou relativity, aspoň ako jej ja rozumiem. Tieto slová spadajú do interpretačnej voľnosti rovníc a vzťahov (ktoré fungujú), o čom som tu písal pod článkom k prílohe 9(4) (a teraz na to budem nadväzovať), alebo ako to tam doplnil Udo: Dôležitejšie je, že AKO rozumieme a nie, že čomu.
Čas a priestor sú zviazané s hmotou. Bez nej by ich nebolo. A tá hmota dokáže pomiešať čas s priestorom, ubrať z nich, či k nim pridať a rovnako aj oni vedia zacvičiť s hmotou. Časopriestor teda možno chápať len ako ďalšiu formu hmoty, resp. zakrivenie časopriestoru vždy odpovedá hmote. A že to tak naozaj aj je, o tom vypovedá Einsteinov pseudotenzor resp. aj Lifšicov-Landauov pseodotenzor (potreba ich zavádzania), akurát sa to tak nahlas nehovorí, aby sa deťom v školách mohla do hláv nenápadne vtĺkať myšlienka absolútneho času a priestoru, čo sa potom prirodzene prenesie aj do myslenia študentov teórie relativity.
Alebo filozoficky: matéria je akékoľvek dynamické súcno (moja definícia nechce byť vyčerpávajúcou). Časopriestor v teórii relativity túto vlastnosť má, takže je matériou.
Re: Re: to by si meli precíst skeptici ze Sysifos
Vasiľ | 20.05.2014