vždy je to o šírke a komplexnosti pohľadu. Každá situácia je ináč vnímaná z odstupu a v širších súvislostiach, ako z konkrétneho vypjatého pohľadu priamych aktérov. Podotýkam, je to tragédia zbytočne? vyhasnutého každého života. Nič nie je náhoda, ani vyhasnutý život a všetko má svoj zmysel aj dôvod. Zdá sa ti to, čo som vyššie uviedol bezcitné. Ale čo je bezcitnejšie? Obetovať životy koľkých? obyvateľov Ukrajiny, kým sa väčšina rozhodne postaviť teroru a sile menšiny, a potom riskovať životy, a nielen tie, vlastných vojakov vo veci podmienej a podporenej uvedomením si, pochopením a rozhodnutím nie jednotlivcov ale spoločenstvom Ukrajiny? Alebo riskovať nielen životy ruských vojakov vo výsledku pochybnom vojenskom dobrodružstve, a takto riskovať dlhotrvajúcu občiansku vojnu a viazanie síl ruskej armády na cudzom území? Myslím si, že z Afganistanu sa poučili dostatočne.
Vieš niektorí vedia, že riziko obete ich života na oltár vlasti /pre niekoho smiešná vec/ je veľmi vysoké a napriek tomu do toho idú, vediac, že takto možno ochránia svoju rodinu viac, ako čakaním na vhodnú príležitosť. Ak táto ich obeť sa ukáže ako zbytočná, nie zbytočná ale nedostačujúca na vyburcovanie ostatných, tak na čo mariť ďalšie životy? Pre koho? Nie nadarmo sa vraví: "Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže!" Ale pokiaľ väčšina si myslí, že si uchová slobodu v neslobodnej spoločnosti... Uchová si možno len život otroka, a čo s otrokom, ak sa ním stal už vo svojej mysli. Slobodným sa musíš stať - myslením, rozhodovaním a konaním.
Ad. bezbrannosť obyvateľstva - myslím, že je tam dostatok zbraní a všetkého... zatiaľ chýba len dostatok podpory dobrovoľníkov - a to musí byť gro obyvateľstva. Ináč uč sa pamätaj celý priebeh Ukrajiny. Aby sme sa vyhli chybám u nás, lebo za nás slobodu tiež nikto vybojovať nepríde, pokiať si my reálne dianie okolo nás budeme len natáčať na mobily...