Dobre, dokonca to asi nedočítam. Možno je tam veľa vecí pravda, možnože všetky, avšak z takto koncipovaného textu príliš nezmúdriem. Chcelo by to tie rovnice uviesť a snažiť sa zargumentovať, prečo podľa nich ten a ten "za"fyzikálny dej prebieha tak a onak. Autor nás s tými dejmi oboznamuje, avšak nevysvetľuje ich podstatu. Deje/pojmy/ponímanie, ktoré sú známe zo súčasnej fyziky autor uvádza prevažne veľmi dobre. Oceňujem, že spomenul, že teplo sa koná (a nie je kdesi v zásobe), takže očividne má celkom dobré vzdelanie. Našiel som u neho nepresnosť v tom, že vraví, že neexistencia perpetuum mobile vychádza len zo známych a uznávaných pokusov - som si istý, že perpetuum mobile (jedného z dvoch druhov, teraz neviem ktoré) je matematicky dokázaná skutočnosť pre akýkoľvek uzavretý systém. Samozrejme, je to iba detail, pretože autor neexistenciu perpetuum mobile nespochybňuje - jeho článok je o inom...

Hlavná moja výčitka je však v tom, ako je ten článok koncipovaný. Vo fyzike vzdelaný človek sa tam nič nedozvie - okrem z neba spadnutých prejavov doposiaľ nie veľmi prebádaných foriem energie - možno sú naozaj správne, avšak neuvádza rovnice/vzťahy/matematickú štruktúru, ktorá za nimi je. Vo fyzike málo vzdelaný človek sa tam naučí mnoho (dúfam(e), že) určite správnych myšlienok/ponímaní známych z oficiálnej fyziky. V rovnakom duchu sú mu naservírované aj tie "za"fyzikálne poznatky. Ale ako vravím, nedokážem sa k nim vyjadriť - nemám na základe čoho.

Chcelo by to dať odkaz na tie pôvodné kvaterniónové Maxwellove rovnice, ku ktorým sa vraj ktosi krvopotne po mnohých desaťročiach znova dopátral. On to len odbil tým, že sú príliš komplikované - nechápem, prečo ich neuviedol, aby čitateľ sám videl. Osobne na kvaterniónoch nič hrozne komplikované nevidím, ak teda kvaternióny známe z matematiky (Hamilton 1843) majú s týmto niečo dočinenia. Druhá vec je hľadanie riešení rovníc - v tomto sú často príliš komplikované aj tie "vraj okyptené" dnes známe Maxwellove rovnice.