Vo všeobecnosti súhlasím, lenže mám otázku:

Prečo by mala objem peňazí nasledovať objem produktov, kvôli nejakému rastu HDP?

Ja mám ten názor (je to skôr fakt), že ekonomika sa môže rozširovať len do určitého bodu, človek nespotrebuje viac ničoho len kvôli tomu, že sa vyrobí viac. dá sa to umelo navyšovať ale to sme u konzumu resp. u konzumnej spoločnosti.

Preto rozširovanie výrobných kapacít a infraštruktúry povedie k rastu len v obmedzené obdobie, potom nutne sa zastaví. Čína a Španielsko je toho príkladom majú kopu nepotrebných obytných nehnuteľností, letísk a dlhé km diaľníc, no nikto ich nepoužíva (viem že veľa vecí tam bolo financovaných na dlh, ale ide mi o krízu z nadvýroby).

Preto hovorím o komoditných menách, limituje to plytvanie.

Druhá vec, inflácia resp. rast cien je nerovnomerná záležitosť, je to empiricky odvodená záležitosť. Hovorí niečo v tom zmysle, že rast cien vecí záleží od toho kto sa k tým čerstvým peniazom dostane najskôr napr. keď k tým peniazom dostanú najprv stavbári tak rastie cena stavebnín a stavebných strojov, keď robotníci tak ceny spotrebiteľských produktov a obytných nehnuteľností a keď finančníci tak všetkého, len platy zostanú rovnaké (dnešná situácia).

Takže treba zabezpečiť [b] aby bol v obehu konštantný či kvázi-konštantný[/b] (nanajvýš 1-5% ročné navýšenie a aj to podľa potreby) [b]objem peňazí[/b]. Inak sa stane to o čom píše Kopernik vo svojom jednom diele, znehodnotenie peňazí podkope ekonomiku a celú spoločnosť.
Inak povedané štát či väčší územný celok by mal postupne púšťať peniaze do obehu a keď dosiahne určitú dopredu vypočítaný objem tak s tým prestať.
Toto zabezpečí aj kvantitatívny rast ale skôr uprednostňuje kvalitatívny rast t.j. inovácie zamerané hlavne na úspory zdrojov času atď.


Otázka je na mieste z čoho by sa malo vychádzať?
Zo súčasných potrieb+odhad nákladov na dokončenie najdlhšieho/najdrahšieho verejného projektu.
Štátne/národné/strategické podniky by sa mali spravovať viac menej ako súkromné podniky, s tým že keby došlo k zdvihnutiu minimálnej mzdy, tak by šlo zásadne u radových zamestnancov firmy a asi o 6-9 u zbytku populácie.