Produktivita práce je dosť zavádzajúci pojem, "účinnosť využitia spotrebovanej energie na produktívnu prácu" je oveľa lepší pojem a to je zádrheľ celého systému, pretože zvýhodňuje 2 typy krajín:
-krajiny s veľkými energetickými rezervami;
-krajiny s veľkou "účinnosťou využitia spotrebovanej energie na produktívnu prácu".
To znamená Čínu, Rusko a Indiu, som ich fanúšikom, ale takýto systém by vytvoril neskutočne veľké nerovnováhy t.j. koncentráciu výroby na jednom mieste, háčik je ale, že spotreba je vždy lokálna a to by znamenalo, že by sme na tom boli horšie ako sme teraz. Ergo na jednej strane obrovský dopyt po produktoch na druhej strane len málokto to bude môcť dovoliť.

Preto hovorím o komoditných menách, lebo:
-odstraňuje rozdiely v "účinnosti využitia spotrebovanej energie na produktívnu prácu" (donucuje každého optimalizovať spotrebu energie, nielen u netto spotrebiteľa);
-limituje plytvanie so zdrojmi (k čomu by došlo v prípade energoinvariantu);
-lokalizuje produkciu aj spotrebu, tým pádom sa nastaví homeostáza každého regiónu (hospodáriť s lokálnymi zdrojmi);
-umožňuje prejsť na systém keď energia resp. energetické nosiče nebudú limitujúcim faktorom;
-umožňuje to občanom sporiť bez risku s konvertibilitou (odpoveď na otázku či podložiť niečim menu);
-neumožňuje (aspoň nie v takej miere) frakčné bankovníctvo. Buď tam tú vec máte v takom množstve ako hovoríte, alebo nie, ak nie sú problémy.

Medzinárodný obchod by prebiehal cez clearing house-y medzinárodných organizácií, a medzi regiónmi 1 štátu cez štátne clearing house-y.

Keby z toho čo hovorím nevyplynulo, som zástancom čo najväčšej decentralizácie, keď ide o ekonomiku a štátnu správu.