Fyzika je veľmi zjednodušene povedané sada vzorcov. Tieto vzorce dobre fungujú - lietadlá lietajú, družice obiehajú, ťažké telesá ohýbajú svetlo, tesné neutrónové hviezdy vyžarujú gravitačné vlny a strácajú energiu, častice sa rozpadávajú... - všetko v súlade s tými vzorcami - veď tie vzorce sa tomu aj prispôsobovali.

Sú tu však problémy:

A) Ako tým vzorcom rozumieť? Ak M=N, tak sa to dá interpretovať dvojako: M je toľko, koľko je, pretože také je N, alebo naopak, N je dané M-kom. A predstavte si teraz nie jednu rovnicu, ale mnoho rôzne previazaných rovníc - zákonite je tam viac možností interpretácie. Niektoré prirodzené, iné vtipné, pritiahnuté za vlasy, atď...

B) Sú to iba fyzikálne modely častokrát používajúce za vlasy pritiahnuté abstrakcie. Tieto abstrakcie sú však len pracovnou metódou. Výsledkom práce je vzorec, ktorý dostatočne dobre platí - veď vidíme: lietadlá, družice... Inými prístupmi by sa možno získali iné vzorce, buď úplne zlé, alebo o niečo presnejšie ako staré.

C) Kvantová teória - dáva veľmi dobré výsledky, ale všetci vedia, že je vnútorne nekonzistentná. V kvantovej teórii poľa sa tieto dobré výsledky získavajú zlými postupmi. Sú tam totiž nekonečná, ktorých sa zbavujeme pomocou renormalizácie a regularizácie, pri ktorých sa matematikom vlasy dupkom stavajú - ale nič nepovedia, pretože ani oni nič lepšie nemajú. Intuitívne je to zbavovanie sa nekonečien v poriadku, dokonca viaceré prístupy dávajú tie isté výsledky, lenže prísne matematicky to nesedí. Napríklad využíva sa aj intuitívnym postupom ľahko dostupný výsledok (cez analytické predĺženie Riemannovej zeta funkcie), že:
1+2+3+... atď. až po nekonečno = -1/12
hoci prísne matematicky to tak nie je a ani nemôže byť. Ale dáva to potom dobrú teóriu s veľkou presnosťou zhodnú s meraniami.

D) Akademicko-administratívne fungovanie vedy: granty a písanie článkov len pre ich samotné písanie - spotrebovanie času na nie práve najužitočnejšie veci.

Z hľadiska formovania vedy (a mladých vedcov, a potom následne aj bežnej populácie na základných a stredných školách) sú najproblematickejšie body A a D. Z pohľadu formovania myslenia más najmä ten bod A s kombináciou neuvedomenia si bodu B. Ten bod B som tu dal trochu na obranu vedy - netreba ju zahadzovať, len treba vedieť, na čo a ako sa dá použiť - ako približne fungujúce modely fyzikálne teórie obstoja, fungovanie sveta však vyčerpávajúco nevysvetlia. No a bod C je len taká pikoška, ale celkom dobre ilustruje problémy s vedou.

Bože dobrý, to je guláš... ale prepisovať to už nebudem :-)