Istotu nema clovek nikdy v ničom.. Ani ze nieco je, ani ze nieco nie je.. Inak veri iba svojej iluzii.. Ale zit sa predsa musi.. Clovek si vytvara svoj nazor, vzdy s urcitou pravdepodobnostou smerom k ano, alebo nie.. Udo to opisal dokonale aj Slovan, clovek sa postupne nauci rozlisovat priznaky a symboly, podobne ako ked typujeme pocasie, podla stavu oblohy.. Ale nebolo by rozumne svoje poznanie premenit v dogmu.. clovek je tvor omylny, a vzdy existuje sanca ze zlyha...
Na druhej strane, strach ani pochybnosti by nemali cloveka paralizovat ale byt iba dobrymi pomocnikmi.. Negativne pocity upozornuju cloveka na pripadne nebezpecenstva, ale nemali by ho brzdit v cinnosti, v jeho tvorbe.. Lebo ked je aktivna tma, svetlo by nemalo ostat pasivne..