Aby to zas nevyzeralo, že odsudzujem lineárne modely. Aj tie majú svoje nesporné výhody:
- dobre riešiteľné rovnice
- konečný počet parametrov úlohy - stačí konečný počet experimentov a systém mám (v rámci lineárneho modelu) dokonale popísaný. Ale len vtedy, ak je aj priestor stavov konečnorozmerný.
Nevýhoda:
- lineárny model platí len v tom prípade, ak je zaručené, že zmeny stavu systému budú dostatočne malé.

V tomto zmysle, ak vyjde exponenciálne riešenie ako riešenie lineárneho modelu, tak je to automaticky nekonzistentnosť, pretože lineárny model sa mohol použiť len za predpokladu, že zmeny budú malé, ale exponenciálny vývoj znamená veľké zmeny.
Ani v tomto prípade však výsledok netreba hneď zahadzovať, je však treba byť si vedomí jeho obmedzení - napríklad baktérie v skúmavke sa budú rozmnožovať celkom dobre exponenciálne ale len dovtedy, kým budú mať dostatočné množstvo živín, potom už exponenciálne riešenie a aj lineárny model prestanú platiť.

Teda hlavná myšlienka je, že linearizácia je dobrá, ale treba mať na vedomí jej možnosti a obmedzenia.

Snáď zbytočne neodbočujem a je to ešte vrámci rozumnej reakcie na príspevky od Mika.