formulácia s f( ) je spravna. Ak sa pise x(n+1) znamena to tzv. diferenciu. Sptavne by to malo byť x[(n+1)*T] =F*x(nT)+g*u(n*T), kde T je konstantny "interval vzorkovania" (časoveho). Pretože ten inteval musi buť "konštantny" (aby nedošlo k nelinearnemu vzorkovaniu, ktore nevieme "explicitne" riešiť), a my dopredu vieme ake je T[s], tak sa pri ďalšom popise zanedbava. V rovnici je "F" štvorcova matica "dynamiky" systemu, a "g" je vektor , u(n*T) je "riadenie" [1x1] .
Tuto rovnicu zjednodusene mozno zapisať ako x(n+1)=f[x(n),u(n)].
Ak bude v rovnici veľke U(n), znamena to, že "riadenie" je viacrozmerne, teda je viac riadeni, je to vektor a potom musí byť "G" matica. Ak v zatvorke bude aj "n", znamena to, ze system ma "premenlivu" dynamiku v case, a matica systemu A (v spojitom case je to A, v diskretom prepise je to F) aj matica riadenia B (v spojitom case je to B, v diskretnom G) su funkciami casu, bude to neautonomny system resp. system, ktoreho dynamika sa v case mení. Musime poznať ako sa tato dynamika meni s casom, inak nedomazeme "pocitať" ani "prepocitať" spojite matice A,B na diskretne F,G. Je vhodnejšie predpokladať linearny autonomy system (bez zmeny dynamiky v case) a skutocne zmeny dynamiky v case (ak tie zmeny su pomalsie ako "riadenie", lebo ak nie tak to riadiť nedokazeme) eliminovať ďalsou, tzv. "adaptivnou" alebo "učiacou sa" spätnou väzbou".
V "ekonomike štatu" je "interval vzorkovania - T" jeden rok. Časove konštanty "dynamiky systemu" resp. štatneho rozpočtu, sú najmenej 5-10 rokov (pre elektricky motor su rádove v milisekundach). Ak by sa naozaj "realizovalo" ekonomicke riadenie v "realnom čase", tak sa eliminovali "poruchy" každy mesiac a nie po skončení "volebneho obdobia" resp. cca po 3 rokoch. Aj vo FED aj v ECB. Existuje priblizny vzťah medzi časovymi konštantami dynamiky systemu a "vhodným" intervalom vzorkovania, ktorý by bolo vhodne v ekonomike rešpektovať. Zatiaľ sa "teoria", ktora sa aplikuje pri riadeni "priemyselnych procesov" použiva v ekonomike iba na "zahmlievanie". Tym, že sa "nejasne alebo nepresne" koncepcie popisu "jazykom" matematiky, sa jasnými alebo presnými nestanu.